väčšinu, čo už bolo doteraz známe, ale v NR SR sa dokáže organizovať iná sila, ktorá vie vytvoriť väčšinu sama. To je novinka a zásadná zmena politickej reality. Nesie v sebe ďalekosiahle dôsledky, ktorých význam presahuje taký či onaký výsledok odvolávania Ivana Mikloša. Isteže je vzrušujúca otázka, či minister finacií padne alebo zostane. Ale už nie kľúčová: Prípadné zotrvanie vlády v úrade aj po páde ministra financií (čo je samo osebe kombinácia dosť neštandardná) nie je totiž z hľadiska plnenia vládneho programu alternatíva o nič lepšia, ako zotrvanie Mikloša vo vláde a pokračovanie v tejto politickej konfigurácii.
Neklamný signál vzniku druhého mocenského centra v parlamente vyslala samotná vláda tým, že nepustila zákon o študentských pôžičkách na rokovanie NR SR. Hoci spoplatnenie dennej i externej formy štúdia stojí čierne na bielom v programovom vyhlásení, presadiť ho koalícia nemá dosť síl. "Nie" povedalo Slobodné fórum a v šedej zóne ostatných nezávislých sa potrebné dohody neuzavreli. To je zlomový moment: Vláda uteká z bojiska, keďže by s návrhom neprerazila.
Zastupiteľská demokracia je však o tom, že vláda vládne, lebo je väčšinová, a opozícia je v opozícii, lebo je v menšine. Na Slovensku to od marcovej schôdze neplatí; skutočnosť, že opozícia nevie či nechce fyzicky zosadiť premiéra (a teda celú vládu) resp. jednotlivých ministrov, má v danej realite sekundárnu dôležitosť. Ak exekutíva nie je exekutíva, je predsa jedno, ako sa volajú ľudia, ktorí sedia vo funkciách. Z hľadiska reálneho výkonu moci je ľahostajné, či vláda bude paralyzovaná s Miklošom, alebo bez neho.
Bežne sa stáva, že výkonná moc nepresadí nejaký zákon. To ešte nie je znak bezvládia. Poslanci predsa nie sú hlasovacie mašiny. V demokraciách sa zákony bežne dotvárajú v sporoch medzi vládou a jej parlamentnou väčšinou. Všimnime si ale dobre, čo sa deje s ústavným zákonom o konflikte záujmov. Keď ho Lipšic na januárovej schôdzi stiahol pred tretím čítaním, situácia sa dala vykladať ako presne tento typ roztržky. Navyše, ak ide o zákon ústavný, kde je potreba aj opozičnej podpory. Dnes ale vidíme, že parlament jednoducho vytrhol konflikt záujmov Lipšicovi (vláde) z rúk a nezávisle na výkonnej moci akási ad hoc koalícia naprieč stranami pretláča svoju verziu. Vláda je úplne mimo hry a nejaká neidentifikovateľná sila, ktorá sa dala dokopy len pre túto príležitosť, schváli jeden z najdôležitejších zákonov volebného obdobia podľa svojho gusta. Takže - je ešte vláda vládou? Samozrejme, že poslanecké legislatívne iniciatívy sú legitímnym spôsobom tvorby zákonov. Ale - rozpor záujmov a protikorupčný boj je kľúčová časť vládneho programu.
Významnou partiou programového vyhlásenia je aj "zníženie miery korporativizmu". Sem spadá notársky zákon, ktorý predkladal tiež Lipšic. Príčiny kolapsu sú iné, ale výsledok totožný - spadol pod stôl. Vo vláde a na koaličnej rade zhoda bola, dokonca aj s Pavlom Ruskom, jeho poslanci ale dohody jednoducho ignorovali. Vynikajúcu Lipšicovu prácu nepustili ani do druhého čítania. Mnohí si ešte pamätajú, aký cirkus urobilo ANO, keď KDH v decembri 2002 napriek dohodám nezahlasovalo za zákon o verejnej službe, ktorý bol dôležitý pre ministra Zajaca. Až tak sa situácia zmenila - vtedy to bola obrovská dráma a kričalo sa o porušení koaličnej zmluvy (oprávnene!). Koho zaujíma koaličná zmluva v marci 2004?
Tento bankrot ukazuje na vnútorný problém, ktorý súvisí so Slobodným fórom a bordelom v NR SR síce len nepriamo, ale vážne. Strata väčšiny rozkladá morálku a disciplínu aj v rámci koalície. Je milé počúvať Dzurindu, ktorý na smiech sveta tvrdí, že hoci článok o zániku koalície v prípade "zásadnej zmeny pomerov síl v NR SR" v koaličnej zmluve stojí, ale ak sa strany mlčky uznesú, že sa aj naďalej budú správať tak, akoby zmluva platila, tak zmluva platí. Vidíme ako platí - každý si robí, čo chce. Áno, každý, lebo dávno už neplatí, že anarchiu tropí iba ANO. Oni najviac a programovo, ale v celej koalícii sa už utáborila atmosféra voľných mravov. Aj KDH či SMK sa bežne vyhrážajú, že v takom či makovom prípade, ak sa nepresadí ich predstava, vytvoria väčšinu s opozíciou. Ešte pred mesiacom koaliční lídri vážne debatovali na tému "otvorenia koaličnej zmluvy". Znie to poriadne smiešne, všakáno?
Summa summarum. Vláda je papierová, v parlamente sa formuje druhé centrum moci, ktoré dirigujú Fico, Veteška a Šimko. Nie je ešte stabilné, ale dosť silné, aby čas od času prevzalo kus výkonnej moci. Vláda nepresadí už to, čo chce, ale len to, na čo vyhandluje podporu nejakého mimokoaličného objektu. Taká je nová politická realita. A cez jej prizmu je celkom jedno, či návrh na odvolanie Mikloša bude alebo nebude úspešný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
