Podľa dávnej regule má v svadobnom sprievode každý presne určené miesto. I keď sa svet nezrúti, ak tradície náhodou nedodržíte, aspoň tie najzákladnejšie pravidlá hodno rešpektovať.

Ešte než sa však mladý pár vyberie na cestu, na mieste je dodržať pekný pradávny zvyk: nevesta a ženích by mali poďakovať rodičom za všetko, čo pre nich urobili a vyžiadať si pred cestou do kostola či na úrad ich požehnanie, (niekde je to pre ženícha zároveň príležitosť, aby ešte raz formálne požiadal o "vydanie" svojej nastávajúcej). Mladý pár obyčajne pokľakne pred svojich rodičov a tí budúcom mladomanželom požehnajú - najprv nevestini a potom ženíchovi rodičia. Dobre vychovaní mladí ľudia reagujú symbolickým gestom - pobozkajú rodičom ruky.

Potom už svadobnému sprievodu nič nebráni aby sa vydal na cestu - ak je hostí veľa, organizátori svadby by mali v dostatočnom predstihu obstarať pre hostí dopravu a určiť prevážací poriadok. Pre to najdôležitejšie, samotnú cestu k oltáru či k sobášiacemu: u nás stále platí vžitá tradícia, že nevestu vedie jej otec, ženícha jeho matka.Za nimi kráčajú nevestina matka so ženíchovým otcom, potom starí rodičia, nasledujú družičky a družbovia, svedkovia, za nimi blízki príbuznú a napokon ostatní účastníci obradu. Ženích, v sprievode matky prichádza ako prvý, nevestu mu "dodá" jej otec, pričom pre oboch hlavných aktérov platí odporúčanie zdržanlivého decentného správania sa.

Teda: v sprievode rodiča by mali kráčať pomaly, dôstojne, neobzerať sa a hľadieť dopredu. Potom by sprevádzajúci rodičia mali dôstojne od mladých ustúpiť a urobiť miesto svedkom, pričom, každý svedok stojí za tým z dvojice, kto ho o to požiadal. Rodičia sa posadia na vyhradené najčestnejšie miesta a všetci dôstojne vyčkajú na príchod sobášiaceho.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.