hľadiska, lebo nové železiarne potrebovali skoro 20 000 pracovníkov. Košice sa nevídane rozmohli počtom obyvateľov a všeličím, čo s tým súviselo. Odvtedy boli v rebríčku najväčších miest Československa na 5. mieste. Komunisti sa radi Košicami chválili ako najrýchlejšie rastúcim mestom v celej Československej socialistickej republike a predpovedali, že v r. 2000 budú 300-tisícovým mestom.
Členovia najvedúcejšej strany preto potrebovali reprezentatívne miesto, kam by mohli zložiť svoje orgány. Krajský výbor Komunistickej strany Československa, okresný i mestský so svojimi tajomníkmi i aparátmi sa konečne našli spolu v jednej budove, ktorú ľudia volali kapitalisticky Biely dom.
V ňom bol absolútne najvyšší výskyt súdruhov na štvorcový meter, pričom takých metrov bolo 22-tisíc. Predstavuje to najväčšiu administratívnu budovu v meste ešte i teraz. Biely dom sa radí k typickým prejavom socialistického megalomanstva v architektúre. Veď len veľká zasadačka má 639 sedadiel, čo je viac ako počet sedadiel v Štátnom divadle. A to som nespomenul hneď vedľajšiu druhú zasadačku s 216 miestami. O čosi menšiu, tzv. spoločenskú miestnosť, mal aj každý tajomník, okrem toho svoju kanceláriu, miestnosť sekretariátu a aj vlastnú jedáleň s drobnou prípravňou jedál.
Komfort dopĺňal a na umývanie rúk komunistov, ale občas aj celého ich tela slúžil sprchovací kút. V budove už fungovala klimatizácia vtedy, keď mnohí tomu slovu ani nerozumeli, ale iba v týchto najdôležitejších miestnostiach. Inými slovami: chladené boli len tie najteplejšie miestečká.
Takýto komfort bol naplánovaný už v polovici 70-tych rokov, aby v r. 1979 položili jeho základný kameň a 25. januára 1985 ho otvorili. Slávnostná páska sa vtedy až začervenala, že má tú poctu byť prestrihnutá členom predsedníctva a tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa súdruhom Vasiľom Biľakom. A to sa celá paráda zavŕšila až o necelé tri roky, keď 4. novembra 1987 národný umelec Arpád Račko dokončil 7-metrovú sochu Lenina, a tak ju mohli konečne odhaliť, aby ju po vyše dvoch rokoch zase zahalili a odviezli.
Medzitým sa už výskyt súdruhov v budove znížil (i keď latentne tam asi vždy nejakí budú), a tak sa uvažovalo, že tam bude detská nemocnica. To by však znamenalo veľké rekonštrukčné práce, preto budova zostáva kancelárskou. Sídli tam štátna správa, magistrát, dispečing mestskej polície. Niekedy ju chcú predať, ale väčšinou nevedia, čo s ňou…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
