potreba niečo tvoriť... Je to majster techniky, jemný a pritom pevný muž, skvelý pedagóg..." napísal Albert Einstein o generačne staršom kolegovi, ktorý sa narodil v roku 1859 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec mal rodinný podnik, dielňu na spracovanie koží, ktorá celkom slušne prosperovala. Mohol si dovoliť dať študovať syna, ktorý prejavoval talent na matematiku a fyziku. Profesori košického gymnázia sa zhodli na tom, že je ich najlepším maturantom a mal by pokračovať na vysokej škole technického smeru. Bolo to dosť zvláštne dieťa. Počas prázdnin ho nezaujímali kamaráti ani dievčatá, deň si delil na tri časti. Aspoň tri hodiny venoval svojej hlavnej láske - matematike, potom si vzal učebnicu maďarčiny, nemčiny, neskôr francúzštiny. Večery trávil počúvaním vážnej hudby u miestneho učiteľa.
Na Polytechnike v Budapešti tiež prekvapoval celý profesorský zbor. Na matematické príklady zvykol odovzdávať až tri rôzne postupy výpočtov, za odmenu si vyslúžil ročné štipendium v Zürichu. Tým si otvoril cestu do sveta. Študoval na viacerých významných univerzitách, kde ho zastihla správa, že otcovi vyhorela v Liptovskom Mikuláši dielňa. Prichádza mu na pomoc a s jeho návrhmi nových strojov vystavali modernú továreň.
S rodným krajom ho spája ešte jedna historka. Na Vianoce usporiadal spevácky súbor Tatran vystúpenie, kde mladý inžinier na klavíri zahral Lisztovu rapsódiu. Tlieskal mu aj Svetozár Hurban Vajanský...
Jeho ďalší život je už spätý s technikou. Najprv v strojárňach v Prahe, kde je z neho čoskoro hlavný inžinier. Konštruuje tu niekoľko parných strojov, pričom sa stále usiluje zvyšovať výkon parných turbín. Keďže však v Prahe nemá dostatočnú podporu, prijme ponuku z Zürichu a v tridsiatich troch rokoch sa na tamojšej polytechnike stáva profesorom. Cez deň sa venuje študentom, po nociach svojim výpočtom. Za výsledky jeho práce, zhrnuté v publikácii Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov, z ktorých čerpali celé generácie inžinierov, získal mnohé ocenenia a čestné doktoráty európskych univerzít.
Prvá svetová vojna sa Švajčiarsku vyhla, aj tak sa však v uliciach objavovali invalidi s barlami bez nôh či rúk. V laboratóriu popri modeloch turbín vzniká po štúdiu anatómie mechanizmus umelej ruky a nohy - prvé spoľahlivé protézy. Bez nároku na finančnú odmenu dáva tieto protézy ako dar rodiacemu sa Červenému krížu.
Ako sa volal muž, ktorý zomrel vo svojej zürišskej vilke v roku 1942?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
