Podľa Blixa iba s druhou rezolúciou OSN, ktorá by zásah v Iraku schválila, by vojna bola legálna.
Independent pripomína, že to isté si myslela aj britská vláda ešte krátko pred začiatkom vojny, teda, že na použitie sily proti Saddámovi Husajnovi bol potrebný osobitný mandát OSN. Potom ale vraj prišiel lord Goldsmith so svojim právnym rozborom situácie a vláda zmenila názor. "Rezolúcie OSN prijímala Bezpečnostná rada, a nie Británia alebo Spojené štáty," tvrdí Blix. Preto vraj mala o vojenskej akcii rozhodnúť BR OSN, a nie len niektorí jej členovia. Podľa Blixa tak vznikol nebezpečný precedens, "pretože teraz sa môže ktorýkoľvek člen BR OSN, napríklad Rusi alebo Číňania, teoreticky domnievať, že môže viesť vojnu."
Blix ďalej obvinil britskú a americkú vládu, že boli posadnuté spravodajskými informáciami. A namiesto toho, aby si kládli otázky, dávali na koniec viet výkričník. "Do určitej miery to chápem, politici musia zjednodušovať a musia konať ešte pred tým, než sú o niečom stopercentne presvedčení. Ale tu to zašlo príliš ďaleko."
Independent, ktorý bol od začiatku proti vojne v Iraku, zverejnil rozhovor s Blixom krátko pred začiatkom predaja jeho knihy o irackých inšpekciách a práve v deň, keď sa premiér Tony Blair chystal predniesť zásadný prejav o Iraku a svetovom terorizme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
