kvôli ktorým kampaň existuje. Už dlhšie beží voľná debata na tému predčasnej kampane, ktorú minulý týždeň jeden z kandidátov - Jozef Šesták - takpovediac inštitucionalizoval podnetom na Ústavný súd. Žiada v ňom stiahnutie bilboardov niektorých konkurentov a vyslovenie nálezu, že bol porušený ústavný princíp rovného prístupu občanov k voleným funkciám.

Šestákova sťažnosť je nezmyselná a podľa toho s ňou Mazákov dvor aj naloží. Keby vyhovel návrhu, bol by to asi najprekvapivejší verdikt, odkedy ÚS existuje. Aj keď doktor práv Vladimír Mečiar - tiež kandidát - dáva Šestákovi šancu 6:4. Celkom možné je, že súd podnet ani neprijme na konanie.

Nedá sa nikomu na svete zakázať, aby aj v čase mimo vymedzenej kampane, ktorá podľa zákona začína 15 dní pred voľbami, neovešal Slovensko svojimi portrétmi. Keby Kukan vytapetoval hoci všetky slovenské reklamné plochy vlastnými podobizňami, je to vec jeho a majiteľov týchto plôch. Zákon definuje kampaň ako "činnosť (...) v prospech voľby kandidáta (...)". Hoci všetci vieme, že presne o voľbu kandidáta ide, dokázať "činnosť v prospech voľby" je nemožné. Ústava zaručuje slobodu prejavu, ku ktorej patrí aj sloboda sebapropagácie, ktorá sa nedá uprieť ani kandidátom na prezidenta. Volebný zákon iba špecifikuje, že priamo agitovať za zvolenie nejakej osoby sa smie len vo vymedzenom čase 15 dní pred voľbami.

Aj to je ale pekný nezmysel: Napríklad Vladimír Palko už pred rokom napísal do novín článok o štyroch dôvodoch, prečo si myslí, že najlepší prezident by bol Mikloško. Evidentne teda vyvíjal "činnosť v prospech voľby kandidáta". Ak by niekto tvrdil, že v tom čase Mikloško ešte nebol kandidátom, tak ho upozorňujeme, že podobné hodnotenia či súdy v prospech ktoréhokoľvek z uchádzačov odznievajú i po vyhlásení volieb, pričom sme ešte pred oficiálnou kampaňou. Čiže: Ak je bilboard (bez priamej výzvy niekoho voliť) porušením zákona, tak potom ešte väčším porušením musí byť Palkov článok. Podobne napr. vyhlásenie petičného výboru Za dobrého prezidenta, ktorý vyzval ku kandidatúre Bútoru. A dalo by sa menovať desiatky ďalších príkladov. Summa summarum: Ak ÚS uzná Šestákov podnet za opodstatnený, tak potom povie, že porušením zákona o voľbách je fakticky každý verejný výrok v prospech niektorého z kandidátov, prednesený mimo času oficiálnej kampane.

Šestákov podnet názorne ilustruje, akým nezmyslom je vymedzenie pojmu kampane vo volebnom zákone. Je dokonca pravdepodobné, že celá táto partia zákona je protiústavná. V demokratickej krajine sa predsa nesmie zakazovať, aby niekto trebárs deň po posledných voľbách verejne vyhlásil, že on je najlepší kandidát a o päť rokov sa bude o funkciu prezidenta uchádzať. A ak má dosť prostriedkov, prečo by nemal mať právo viesť kampaň trebárs celých päť rokov?

Nuž, nesmie sa to vraj kvôli princípu rovnosti šancí, respektíve rovného prístupu k verejným funkciám. Obmedzenia sú v zákone preto, aby vraj všetci kandidáti mali rovnaké podmienky a nikto nebol znevýhodnený. To je ale smiešne - neexistuje väčší nezmysel. Medzi jednotlivými kandidátmi (v týchto voľbách ako aj všetkých iných) predsa existujú také prirodzené rozdiely, ktoré žiadna oficiálna kampaň nemôže vymazať. Nedá sa namaľovať nejakú zázračnú rovnú štartovaciu čiaru pre všetkých. Kandidát Mečiar je tisíckrát známejší ako kandidát - napríklad Bernát. Kandidát Schuster má tisíckrát širšie možnosti prezentácie ako kandidát - napr. Šesták. Predstava, že rovné šance pre všetkých zabezpečí časové obmedzenie kampane pred voľbami, je absurdná až do tej miery, že spochybňuje základný rozum ľudí, ktorí to vymysleli. Podobne je to aj s obmedzením financií použiteľných v kampani. Na čo je to dobré? Keby mal kandidát Šesták na dva týždne kampane k dispozícii miliardu a kandidát Kukan nulu, na výsledku medzi nimi dvomi by to už aj tak nič nezmenilo. Verejne známe osobnosti, ktoré sú dlhodobo vo vysokých viditeľných pozíciách, majú skrátka nedostižný fór, ktorý nemôže žiadny zákon zrušiť ani zmierniť.

Keďže rovná štartovná čiara je fikciou, nevidieť dôvod, prečo kampaň v zákone definovať. Kampaň je v podstate službou občanom, ktorou sa realizuje ich právo na informácie. Čím viac vedomostí o kandidátoch ľudia majú, tým kvalifikovanejšie sa budú rozhodovať. Demokratičnosť a rovnosť voľby amerického prezidenta nikto nespochybňuje len preto, že John Kerry začal s kampaňou o tri mesiace skôr ako George Bush. A nikoho netrápi ani to, že Bush má vo volebnom fonde o 100 miliónov USD viac ako Kerry. Peniaze sa majú monitorovať nie pri výdavkoch, ale na príjme.

Reštrikčné paragrafy vo volebných zákonoch sú nielenže zbytočné, ale aj kontraproduktívne. Šestákov nezmyselný podnet je impulz na zamyslenie, aby sa zrušili.