zapojiť nechce. Povedal nám: "Nedokážem si predstaviť, ako by som mu pomohol, ale poskytnem mu duševnú podporu."

Saša žije v Prahe a po búrlivej mladosti, keď bol vyznávačom štýlu New renesaince, pracuje ako programátor svetovej softvérovej spoločnosti.

Na detstvo s otcom v službách diplomacie spomína v dobrom: "V rámci možností mi venoval určite maximum dostupného času. Pred spaním mi čítaval grécke báje a povesti."

Najviac bol naňho pyšný pri práci v domácnosti: "Keď po prvýkrát zatĺkol klinec a stena zostala stáť. A prekážalo mi na ňom nosenie nemožných zelených tesilových nohavíc pri práci v záhrade. Obávam sa, že ich má dodnes."

Na to, či Sašovi Kukanovi niekedy pomohlo známe meno, si veľmi nespomína: "Vari len pri Kukanovej desine nejakým tým pivkom zadarmo." (smiech) Na otcovi si váži rozvážnosť a pracovitosť, tie hodnoty sám uznáva. "A nepamätám si ho rozčúleného. Aj moju pubertu s výstrelkami pretrpel. Celá bola jeden veľký výstrel."

Eduard Kukan k tomu hovorí: "Chodil oblečený vo fraku a s cylindrom. Najprv ho vyhodili z gymnázia, lebo spolužiačke do občianskeho dokreslil fúzy. Mnohokrát na deti cestou do školy hádzali z prvého poschodia vedrá s vodou."

Podľa otcových slov synovi ani rebelanstvo, ani takzvané pankáčstvo ani náušnička v uchu neublížili. "Dnes je vo svojej profesii dobrý a cestuje po celom svete."

Autor: th

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.