asi desaťkrát. Hoci líder HZDS nepatrí medzi najpravdovravnejších mužov tejto krajiny, pripusťme, že sa tak stane. Záhadou je, čo návrhom vlastne HZDS sleduje.
Otázka je legitímna. Medzitým, čo Mečiar kampaňoval na východe, sa totiž v Bratislave situácia dramaticky zmenila; názor, že "existujú vážne dôvody na odvolanie Ivana Mikloša", otočilo Slobodné fórum do polohy, že "iniciatíva za odvolanie ministra financií je súčasťou prezidentskej kampane V.M.". Šimko jasne naznačil, ako sa SF zachová: "Za politicky korektné považuje nechať otázky dôvery členom vlády až na obdobie po prezidentských voľbách" a "zodpovedné voči štátu to bude až po 1.máji, keď SR vstúpi do EÚ". Takže jasné: návrh, ktorý ide HZDS podať, nemá v tejto chvíli žiadne perspektívy. Ak doteraz nebolo isté, či by odvolávanie Mikloša uspelo s podporou SF, stopercentne isté teraz je, že bez hlasov "fóristov" môže byť iba neúspešné.
O čo teda ide HZDS? Vnucuje sa jedno rukolapné vysvetlenie. Mečiar až tak túži pred voľbami dokázať, že neuzavrel žiadne pakty s Dzurindom, že bankrot odvolávania považuje za menšie zlo ako rezignovať na mediálnu šou v prípade stiahnutia beznádejného návrhu. Mečiar má jeden dobrý argument do parlamentného cirkusu - nech sa konečne všetci vyfarbia a ukáže sa, kto je opozícia a kto koalícia. Môže klásť sugestívne otázky: Čo je to za prístup, nechať krajinu v rukách "krajne pravicového" Mikloša len preto, lebo to Mečiarovi sedí do kampane? Je Mečiar väčšie zlo ako Mikloš?
Veru - aj takéto zvrátenosti sa môže pýtať prezidentský kandidát HZDS. Ak sa iniciatívy v rozprave chopia jeho ľudia, vo veľkom kriku možno aj zanikne, že práve poslanci HZDS spálili v júni 2003 aj teoretickú šancu na odvolávanie Mikloša, keď odišli zo sály a neprezentovali sa. Hoci ešte pred mesiacom Mečiar prisahal, že ak nebude mať garantovaných 50 hlasov (z iných klubov), tak HZDS do žiadneho dobrodružstva v NR SR nepôjde, radcovia ho presvedčili o opaku. Majú pravdu: Konštruktívna politika nie je Mečiarova parketa.
Týmto vysvetlením by sa aj téma Mikloša dala uzavrieť. Keby tu len nebola ďalšia pirueta Slobodného fóra. Už sme si zvykli, že pevnosť a predvídateľnosť stanovísk nie sú zrovna prednosti SF. Zmena postoja SF nie je ani nezvyčajná, a nie je ani politicky hlúpa, veď strategicky by si účasťou na páde Mikloša určite poškodili. (Oni to však môžu vnímať inak.) Ale predsa len; boli to presne vyjadrenia SF "o vážnych dôvodoch na odvolanie Mikloša", ktoré prebudili v opozícii veľké očakávania. HZDS by s terajšou iniciatívou pravdepodobne nikdy neprišlo, nebyť pozitívnych signálov zo SF. Branislav Opaterný dokonca verejne vyhlasoval, že on už je rozhodnutý hlasovať za odvolanie a v tomto zmysle bude pôsobiť aj na svojich kolegov. Takže otázka pre SF: Sú naozaj až takí sprostí, že ich napadlo až ex post, že odvolávanie má byť súčasťou Mečiarovej kampane? Ak im trvalo celý týždeň, aby odhalili priehľadný úmysel HZDS, tak ich to veru dosť diskvalifikuje.
Iná a lepšia možnosť je, že až takí naivní neboli, len menia taktiku. Takže pointa - malé cestovanie v čase. Presne pred desiatimi rokmi sa odohralo azda najpamätihodnejšie hlasovanie histórie slovenského parlamentu. Bolo už po odvolaní druhej Mečiarovej vlády a na základe politickej dohody novej koalície (SDĽ, DÚ, KDH) sa malo rozhodnúť o termíne predčasných volieb. Na tie však bolo treba ústavnú väčšinu. Šance na získanie 90 hlasov ale vyzerali beznádejne; kým koaličné strany trvali na termíne volieb september 1994, HZDS a SNS presadzovali jún a Mečiar dennodenne vyhlasoval, že neexistuje kompromis a september nepodporia. A potom prišiel zázrak - septembrový termín predčasných volieb získal nie 90, ale plných 150 hlasov! Mečiar s koalíciou diabolsky vybabral - júnový termín bol bluf. Dobre si totiž spočítal, že predčasné voľby sú nepriechodné v akomkoľvek termíne, lebo časť koaličných poslancov ich proste nechce. A preto si pomohol fintou - dobehol koalíciu, ktorá bola presvedčená, že HZDS a SNS za september ruku nezdvihnú.
Nedá sa tvrdiť, že kroky HZDS a SF v kauze Mikloša smerujú presne k takému rozuzleniu a sú koordinované. Ale... Len bojovou ľsťou sa dajú získať dva-tri hlasy nezávislých poslancov, ktoré na odvolanie Mikloša dnes objektívne chýbajú. HZDS ide do zdanlivo beznádejného podniku, hoci predtým tvrdilo, že bez garantovaných hlasov už nikdy. A Šimko a spol. roztrubujú, že odvolanie je zle načasovaná politická hra, hoci ešte pred týždňom takýto problém nemali. Z kuloárov spoľahlivo vieme, že Šimko chce vykrútiť Miklošovi krk. Možno to nie je sprisahanie, ale zabudnutý príbeh spred desiatich rokov pripomína táto situácia až veľmi nápadne. Keby sa história opakovala, Mečiar by šiel do volieb ako ozajstný hrdina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
