Košiciach, Technická univerzita v Košiciach a Prešovská univerzita v Prešove. Postupne sa k nim pridávali ďalšie univerzity a dnes je v štrajkovej pohotovosti už okolo 20 slovenských univerzít.
K štrajkovej pohotovosti vyzvala školy Študentská rada vysokých škôl a to kvôli pripravovanému spoplatneniu štúdia na vysokých školách. K spoplatneniu štúdia sa vyjadrujú aj niektorí vyučujúci. Podľa prodekana Právnickej fakulty UPJŠ JUDr. Imricha Kanárika, CSc. nebude spoplatnenie štúdia žiadna výhra, pretože: "To, čo zaplatia študenti, nebude navŕšenie nášho rozpočtu, pretože presne o toľko dostaneme od štátu menej. Ak to vyjadrím v konkrétnych číslach, tak ak dnes od štátu dostávame napríklad 3 milióny korún, tak potom dostaneme len 2 milióny a ten zvyšok použijeme zo školného, a tým pádom sa kvalita nemôže zvýšiť."
Koľko študentov, toľko názorov, ale vo väčšine prípadov sa stavajú proti absolútnemu spoplatneniu štúdia, i keď podľa Lea Vojčíka, podpredsedu Akademického senátu UPJŠ "Dnes nie je reálne, aby sme boli proti absolútnemu spoplatneniu štúdia, no môžeme urobiť všetko preto, aby sme aspoň zmiernili dopady takéhoto kroku." Dnes sa zástupcovia študentov snažia rokovať s vládou a presvedčiť ju o správnosti svojich argumentov. V štvrtok minulý týždeň rokovali predstavitelia univerzít s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom. Podľa slov Lea Vojčíka: "Premiér nepripúšťa žiaden štrajk, takže sa nám nepodarilo zistiť jeho názor. Dokonca sa vyjadril, že on so štrajkujúcimi ani nerokuje, ale to stretnutie s nami mal už dohodnuté skôr, ešte pred tým, ako bola pohotovosť na školách vyhlásená. Prisľúbil však, že ešte pred rokovaním parlamentu sa s nami stretne a tam by sme mu predložili ešte ďalšie požiadavky, keďže ešte nevieme, ako sa zákon bude ďalej vyvíjať." A aké zmeny navrhujú? "V prvom rade chceme, aby sociálne sieť bola rozšírená." Dnes by podľa odhadov sociálne štipendium poberalo okolo 30 percent študentov: "My chceme, aby sa toto číslo zvýšilo aspoň na 60 percent. Ak to vyjadrím v konkrétnych číslach, tak po schválení zákona by na sociálne štipendium mali nárok len tí, ktorých rodičia zarábajú 19 000 Sk. A práve to je podľa nás nespravodlivé, keď ten, kto zarobí napríklad 18 995 Sk má nárok na sociálne štipendium a ten, kto 19 002 Sk, už nie. Ďalej by sme chceli, aby dolná hranica školného, ktorá je dnes 3 650 Sk, bola znížená na nulu. Ďalej chceme, aby, keď už to školné má byť, sa vrátilo späť študentom v podobe kvalitnejšieho vzdelania a nie aby sa ním platili faktúry."
Problémy sa týkajú aj pôžičiek. Minister školstva SR Martin Fronc garantuje pôžičky len vo výške reálneho školného. "Dnes je pôžička síce len 20 000 Sk na rok, ale výrazne pomáha študentovi pri jeho výdavkoch na štúdium. Po zmene zákona by sa to zrušilo, čiže chceme, aby systém pôžičiek bol zachovaný taký, aký je dnes, teda aby si študent mohol s pôžičkou naložiť tak, ako by sám chcel."
Návrh zákona ráta aj s odobratím príspevku na internáty. Tým pádom by ubytovanie na internátoch vzrástlo až o 100 percent. Ani s tým však zástupcovia študentov nesúhlasia. "Chceme, aby sa dotácie, ktoré sú určené pre študentov na internát, neodnímali."
Keď je niekde štrajková pohotovosť, tak sa mnohým ľuďom v mysliach hneď vynorí štrajk. Teda hrozí na školách reálne štrajk? "Dnes nevieme v akej podobe príde návrh zákona do parlamentu. Nechcem hovoriť žiadne populistické výrazy, že budeme bivakovať na chodbách. Využijeme však všetky formy a prostriedky, ktoré sú dovolené," povedal na záver Leo Vojčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
