uskutočnilo na pôde Filozofickej fakulty v Prešove stretnutie podporovateľov, ale aj odporcov spoplatnenia.
Pred študentov a pedagógov sa v takmer do plna obsadenej aule postavil so svojim postojom k tejto aktuálnej otázke zástupca Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Jaroslav Juriga, predseda Občiansko - demokratickej mládeže (ODM) Maroš Kemény, zástupca Mladých sociálnych demokratov (MSD) Michal Feik a podpredseda Liberálnej mládeže Slovenska (LMS) Richard Švihura.
Vystúpenie prvého z účastníkov sa viedlo v rovine predvolebnej kampane pred ďalšími voľbami do ŠRVŠ, ale nepadli žiadne relevantné návrhy riešenia neutešenej situácie vo vysokom školstve bez finančnej spoluúčasti študentov. Okrem už mediálne známych faktov, že minister školstva by mal zapracovať pripomienky ŠRVŠ, aby sa stal zákon priechodným, či informácii o predpokladanom zapojení cca 100 000 študentov do štrajkovej pohotovosti, neprinieslo jeho vystúpenie do diskusie žiadne obohatenie.
Predseda ODM sa vo svojom príspevku priamo prihlásil k spoplatneniu štúdia na vysokých školách a za pomoci multimediálnej prezentácie sa snažil presvedčiť zúčastnených o význame ich spolufinancovania štúdia. Naznačil, že v prípade organizácii ako ŠRVŠ a MSD, ktoré uskutočňujú besedy so študentmi o spoplatnení štúdia sa uvádza len jedna strana veci. To znamená, že budú platiť, ale zámerne sa zabúda na otázku, čo z toho študenti budú mať. Za jeden z hlavných dôvodov krízy vysokých škôl na Slovensku označil: "Dlhodobú podkapitalizáciu vysokých škôl, nedostatočné technické vybavenie, obmedzenosť prístupu väčšieho množstva študentov na vysoké školy z dôvodu ich nízkych kapacít, mrhanie potenciálom mladých ľudí kvôli zlej kvalite štúdia, zneužívanie bezplatného školstva." Ale okrem kritiky sa zameral aj na naznačenie možnosti riešenia. Jedná sa podľa neho o viaczdrojové financovanie, zodpovednejší prístup študentov k štúdiu, lepšie ohodnotenie pedagógov a ich zodpovednejší prístup k výučbe. Podľa jeho slov by študenti mali nájsť odvahu a začať bojovať proti betónovaniu pedagógov, aby títo prinášali nové progresívne nápady a boli kreatívnejší. V rámci multimediálnej prezentácii boli zúčastneným predstavené teoretické modely výberu školného a jeho praktické využitie na vysokých školách, napr. zabezpečením výpočtovej techniky, či modernizovaním učební a internátov. Ako sa predseda ODM vyjadril, na svojom utorňajšom stretnutí s ministrom predložili aj iné návrhy riešenia. A to rozšírenie možnosti získať pôžičku okrem školného aj na ubytovanie. Tiež aby študentská pôžička nemala vplyv na bonitu žiadateľa o úver z komerčnej banky, ktorý absolvoval štúdium a je zadĺžený študentskou pôžičkou. Za základné krédo novej reformy vysokého školstva považuje: "Vzdelanie = investícia nič nie je zadarmo, ani školstvo."
Michal Feik, ako zástupca MSD, si toto krédo dovolil poopraviť, keď tvrdil, že vzdelanie nie je tovar. Uznáva, že vzdelanie je dobrou investíciou do budúcnosti, no podľa jeho mienky je vzdelanie zároveň znakom vyspelosti krajiny a prináša prospech všetkým občanom. Spoplatnenie odmieta, pretože nemáme vypracovanú analýzu, čo spoplatnenie štúdia spôsobí. Feik okrem iného poukázal aj na to, že v súčasnosti cca 80% študentov považuje náklady na štúdium za veľmi vysoké. Podľa jeho vyjadrenia takmer polovicu nákladov na štúdium si hradia samotní študenti, zvyšok im financujú rodičia. Je za zvýšenie kvality štúdia nie jeho spoplatnením, ale uskutočnením auditu odborov a lepším zainteresovaním študentov na samospráve školy.
Podľa podpredsedu LMS Richarda Švihuru je nutné považovať štúdium za súkromný statok a školné je v podstate len produkt trhu. Liberálnosť reformy dotýkajúcej sa spoplatnenia vidí v systéme daňových úľav, napr. vo forme odpočtu školného od základu dane v prípade fyzických osôb.
Po samotnom prezentovaní svojich návrhov sa v aule rozvinula debata, ktorá však okrem emócii a logických útokov na predstaviteľov spoplatnenia nemala väčší význam.
Spoplatneniu štúdia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhneme. Stojí nad vysokým školstvom ako tmavý mrak a je len otázkou času, kedy na nás zaprší. Otázne však je, či to bude teplý letný dážď v podobe lepšie prepracovanej koncepcie, zohľadňujúcej napríklad aj sociálne možnosti, alebo budeme svedkami studenej nepríjemnej spŕšky.
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
