ESA plánuje misiu, ktorej cieľom bude hľadanie života na Marse

Ľudstvo od pradávna zaujíma, či sa život vyvinul len na našej planéte, alebo či život v nejakej forme existoval, prípadne existuje, aj na iných

vesmírnych telesách. Pokiaľ ide o naše najbližšie vesmírne "okolie", teda o Slnečnú sústavu, vedci sa zhodujú na tom, že život mohol v minulosti existovať len na planéte Mars, ktorá je svojimi podmienkami "najpodobnejšia" našej Zemi. Európska kozmická agentúra (ESA) pripravuje vesmírne misie, ktorých cieľom je potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézu o existencii života na Marse. V rámci týchto misií budú na povrch červenej planéty vysadené robotické prieskumné rovery, ktoré budú vystrojené špeciálnymi prístrojmi, umožňujúcimi odhaliť stopy po živote na Marse. ESA nedávno oznámila, že vybrala dva priemyselné tímy, ktoré majú vypracovať podrobné návrhy na marťanský prieskumný rover a na jeho vedecké prístroje. Jeden tím vedie britská firma Astrium UK a patria do neho aj firmy Galileo Avionica (Taliansko), Von Hoerner&Sulger (Nemecko) a SciSys (Spojené kráľovstvo). Vedúcu úlohu v druhom tíme hrá kanadská firma MD Robotics, ktorá bude spolupracovať s nemeckou firmou Kayser Threde, s talianskymi firmami Laben a Carlo Gavazzi a s francúzskou firmou Alcatel Space. Marťanský rover dostal meno ExoMars a jeho vedecký výstroj je označený menom francúzskeho vedca Pasteura. ESA už vyzvala vedeckú komunitu, aby podávala návrhy na prístrojové vybavenie misie ExoMars. Doteraz dostala ESA už okolo 50 návrhov na zloženie prístrojov, ktoré by mohli byť inštalované na budúcej vesmírnej sonde (tieto návrhy podalo vyše 60 vedcov z 30 krajín). ExoMars bude prvou misiou ESA, ktorá ponesie exobiologický výstroj, čiže výstroj, špeciálne určený na hľadanie stôp života. Prístroje na sonde ExoMars budú schopné vŕtať do povrchu Marsu, odoberať z neho vzorky a analyzovať ich, študovať fyzikálne vlastnosti marťanského prostredia a hľadať dôkazy o tzv. biomarkeroch, ktoré by svedčili o živote na Marse (prípadne o jeho pretrvávaní do dnešných dní). Prístroje budú aj zisťovať rozloženie vody na Marse a určovať chemické zloženie marťanských hornín. Prístrojový systém Pasteur bude najzložitejšou vedeckou aparatúrou, aká kedy pristála na Marse. Vzorky sa budú dať odoberať z hĺbky až dva metre, kde sa predpokladá výskyt vrstiev, bohatých na ľad. Celková hmotnosť prístrojov bude približne 40 kg. Údaje z prístrojov sa budú vysielať na orbitálny modul sondy ExoMars, ktorý bude obiehať okolo Marsu. Rover s prístrojmi bude mať hmotnosť okolo 200 kg. ESA plánuje vyslať sondu ExoMars v roku 2009.