hrach, fazuľu, cesnak, cibuľu, repu, kapustu. Chovali hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kone a husi. Konzumovali mäso, mlieko, maslo, syr, med. Ostatné potrebné produkty pre výživu si zabezpečovali vo voľnej prírode a časť aj výmenným obchodom. Zbierali liečivé byliny, lovili divú zver a chytali ryby.
O výrobu potravín pre celé spoločenstvo sa starala najnižšia spoločenská vrstva: otroci - ambakovia. Pre poľnohospodárske práce už používali aj železné nástroje. Keltské vynálezy aj v tejto oblasti znamenali veľký technický pokrok. Na zber obilnín používali kosáky, ale postupne aj kosy. Prví na svete zostrojili žací stroj, ktorý známy rímsky auto Plínius st. opísal takto: "Keltskí žací stroj bol dvojkolesový vozík s korbou. Tá bola z troch strán uzavretá a z tej štvrtej boli do priestoru korby umiestnené kosy (sústava kos). Vozík ťahal záprah pozdĺž obilného lánu a kosy s patričným náklonom odsekávali klasy, ktoré za pohybu padali do korby."
Kelti svoje osídlia (mestá) najčastejšie budovali na vyvýšených pahorkoch, odkiaľ sledovali obchodné cesty a oblohu. Opevňovali sa kamennými hradami a na svahu vytvárali etapovité valy až k vrcholu tak, že pahorok nadobudol charakter akropoly. Na jej vrchole bolo sídlo najsilnejšej skupiny spoločenstva a svätyne pre náboženské obrady a obetovania. Najvyššie miesto pahorku obyčajne nadväzovalo na okolité náhorné plochy, ktoré ambakovia obrábali a pásli tam dobytok.
Stavby keltských domov sa od seba líšili podľa spoločenského postavenia. Inú podobu a veľkosť mal dom pastiera v porovnaní s domom vládcu kmeňa na hradisku. Ich dom mal zvyčajne obdĺžnikový tvar a bol mierne zapustený do zeme. Stál na drevených stĺpoch, ktoré niesli krov so sedlovou strechou pokrytou šindľom alebo slamou. Drevenú konštrukciu spájali hužvami (napr. lykom), klincami a skobami. Steny boli prepletené prútím, omietnuté hlinou a zvnútra boli steny pestro zafarbené. Dlažba bola z hliny alebo aj kameňa.
Dom mal najčastejšie štyri, ale aj jednu miestnosť s dverami s kovovým zámkom a kľúčom. Pri zostupe do izieb používali schody. Po dlhších stranách stien si zhotovovali hlinené lavičky na sedenie, ale aj spanie. V blízkosti domu boli hospodárske zariadenia, ako sklady na obilie, ohrady pre zvieratá a iné.
Kelti stolovali sediac v kruhu uprostred miestnosti na zemi a kožušinách, niekedy používali nízke stolíky. Jedlá podávali na keramických, drevených alebo bronzových miskách. Titus Lívius napísal, že keltské hostiny boli výborné a lacné. Platilo sa nie za objednané, ale skonzumované jedlá. Sedenie na zemi pri stolovaní malo svoje opodstatnenie. V izbe vo výklenku jedného kúta bol kozub. Komíny nepoznali. Cez miestnosť sa tiahol dym a vytváral clonu v jeden a pol metrovej výške nad podlahou. Dym od krbu smeroval von z miestnosti cez otvor na vrchole domu, ten sa nedal úplne odstrániť, ale pod ním sa dalo stolovať aj spať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
