novodobých richtárov v spoločnom štáte Čechov a Slovákov pozdvihnúť aj úroveň obcí. Prvé náznaky zmien podľa nového projektu sa objavili na východnom Slovensku v Kavečanoch, Beniakovciach, Hrašovíku, Trebejove.

Pred týždňom 4. marca 2004 sme pod titulkom "Prvé kurzy samosprávy pre zvolených starostov obcí" písali o vzdelávaní starostov obcí Okresným osvetovým zborom v Košiciach v tzv. samosprávnych kurzoch, i o úspechu tohto projektu. Podľa neho začali školiť starostov v celej ČSR. Boli vydané aj jednotné základné texty. Medzi nimi bola i stať o modernom starostovi, ktorej autorom bol hlavný notár Košickej župy Adamec. Píše v nej: "Moderný starosta má byť otcom svojej dediny, má sa starať o blaho svojich spoluobčanov, nemá byť už tým starým richtárom, ktorý tu bol postavený preto, aby nadháňal vodu na vládny mlyn. Úrad starostu bol mylne pokladaný za čestný, za 'honor'. Starosta nesmie zabúdať, že aj keď ho v čelo obce postavili politické strany, aby hájil záujmy ich straníkov, nové obecné zastupiteľstvo musí vedieť aj so starostom, že ako praví otcovia musia úradovať nestranne a rovnako sa starať o všetkých občanov. Aby sa mohli o nich starať, sami musia byť oboznámení so svojimi právami a povinnosťami."

V prvom kurze sa školili starostovia z Kavečian, Beniakoviec, Hrašovíka, Trebejova, Bystera, Zdoby, Geče, Kokšova, Hanisky, Ždane. Príkladom iniciatívy týchto starostov boli besedy s občanmi, ktoré pomohol zorganizovať Okresný osvetový zbor v Košiciach. Podľa dochovaných písomných prameňov to bola ťažká osvetová práca, na ktorej mali veľkú zásluhu aj učitelia ľudových (dnes základných) škôl, meštianok a stredoškolskí profesori, ale i dôstojníci. Šírili osvetu v obciach, kde sa zameriavali na ich špecifiká. Riaditeľ Okresného osvetového zboru Hlobil, spolu s nadporučíkom Maštaľkom z Košíc oboznamovali vidieckych obyvateľov s výchovou detí, so základnými hygienickými návykmi, s významom dedičnosti najmä pokiaľ išlo o alkoholizmus a tuberkulózu, s dôležitosťou starostlivosti o zdravie. Prednášky ilustrovali aj "svetelnými obrazmi", ako vtedy hovoril filmu. Taktiež profesor Zboriteľ a riaditeľ reálky z Košíc Hlavinka. Zdôrazňovali význam vzdelávania, pravidelnej dochádzky detí do školy, úlohu knižníc a čítania aj pre dospelých, čím získajú nové poznatky pre svoje gazdovstvá, chovateľstvo a pestovateľstvo.

Ako vôbec prvá, po školení richtárov, bola beseda s občanmi o vzdelávaní a knihách v Kavečanoch, spojená s divadelným predstavením "Obrúsku prestri sa, baránku, zatras sa". Učiteľ Onderka ho naštudoval s deťmi kavečianskej školy, postavil javisko, namaľoval kulisy a obstaral hercom kostýmy. Kavečanci neurobili richtárovi hanbu a prišli 150-ti do spolkového hostinca, aby si vypočuli riaditeľa Hlavinku, ktorý im porozprával o potrebe vzdelávania aj po skončení ľudovej školy i o tom, prečo v Kavečanoch bude knižnica. Reakcia poslucháčov bola rôzna. Mnohí boli presvedčení, že deti by sa mali učiť iba katechizmus a bibliu. Načo teda ďalšie školy? Jeden gazda vyložil na stôl hlinené guľky a misky, na ktoré chodili deti kopať hlinu na jeho pole a pritom mu oráňali zo stromov ovocie. Riaditeľka meštianskej školy z Košíc Božena Francová - patrila tiež k šíriteľom osvety vo východoslovenských dedinách - zarecitovala básne, prečítala rozprávku a porozdávala matkám rozprávkové knižky. Poslucháči boli dojatí a pozvali ju na každú nedeľu niečo prečítať. Kavečanci mali asi odjakživa pozitívny vzťah ku kultúre, lebo prvé stretnutie s občanmi dopadlo veľmi dobre. Divadelné predstavenie a učiteľ mali úspech, aj mládežnícky orchester (založený tiež učiteľom Onderkom), ktorý sa prvýkrát predstavil rodičom i občanom. No a keď sa richtár vytasil s pohostením pre všetkých, kultúra dostala zelenú. Po Kavečanoch prišli na rad besedy v ďalších obciach, ktoré sme spomenuli v úvode. Školili sa ďalší starostovia. Mnohí z nich ešte nikdy v Košiciach neboli a odrazu ich zavolali na dva týždne. Generál Gajda, nadšenec pre všetko nové, iniciátor i sponzor rozvoja Košíc, poskytol zadarmo ubytovanie a stravovanie všetkým účastníkom samosprávneho kurzu v košických kasárňach.

Čo bolo bez odozvy, boli besedy s občanmi o nebezpečenstve alkoholizmu aj pre ďalšie generácie, ktoré bez ohľadu na nové poslanie vyškolených starostov poriadal aj Červený kríž. Krčmy vyrástli ako huby po daždi v Michalovciach, Humennom, Medzilaborciach. A to po nedávnej revízii výčapníckych licencií, o ktorej sme už písali. Jedným licenciu odobrali, druhým ju dali. V Medzilaborciach ju dostalo 20 ľudí. Najmä v blízkosti štátnej hranice s Poľskom to bolo "do neba volajúce", pretože sa z Poľska na slovenskú stranu pašoval lieh pre krčmy, pre ľudí denaturák. Z neho si doma robili pálenku a ničili zdravie. Krčmári bohatli a chudáci chudobneli a kašľali z tuberkulózy.