sitá preosievali v minulosti zrno aj iné poľnohospodárske plodiny.
Sitárstvo ako remeslo sa u nás objavilo v 17. storočí. V súvislosti s ním, tak ako aj s inými remeslami, vzniklo aj priezvisko Sitár. Uhorskí sitári spočiatku boli členmi cechu sitárov, hrebenárov a kefárov vo Viedni. Od roku 1642, keď založili cech v Bratislave, sa v ňom združovali iba sitári. Toto remeslo bolo málo rozšírené, svedčia o tom písomné záznamy. Napríklad v Oslanoch (tam vznikol cech sitárov začiatkom 19. stor.) ich bolo v roku 1828 šesť, takisto aj v Bratislave, v Komárne, Jelšave a Divíne po troch, v Rimavskej Sobote dvaja, po jednom v Šamoríne, Veľkých Levároch, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Brezne, Krupine.
Sitá a riečice tvorili drevené alebo kovové okraje, nazývané okrývky, do ktorých boli zapustené dná. Plietli ich z mosadzného drôtu alebo srsti, prípadne ich robili z dreva. Sitárstvo ako ľudové remeslo sa udržalo až do polovice 20. storočia na Kysuciach, v Kysuckom Lieskovom, na Liptove v Hutách, vo Veľkom a Malom Borovom, v Tekove v Kamenci, Hornej Vsi. Sitá si gazdovia objednávali priamo u remeselníkov, alebo ich kupovali na jarmokoch.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
