svedčí o tom, že slovenčina bola v poradí druhým hovorovým jazykom Košičanov. V stredoveku hovorili po košicky, po svojom, vo východnom nárečí, lebo spisovný jazyk nejestvoval. Ako národnosť si bežne v 14. storočí uvádzali "košická" (natione de Cass, tak ako Levočania "Levocha", či Bardejovčania "Bartphensis"). Dorozumievacím jazykom kupcov, tvoriacich hotový babylon, bola nemčina. Prijatý bol všeobecný úzus: akou rečou sa cudzinec v mestách dorozumel, takú národnosť im pripisoval. Lenže v stredovekých mestách patrilo skôr k hane ako k chvále, keď vedel niekto iba jednu reč. V tom by nám stredovek mohol byť príkladom aj teraz.
Vplyvom jazykovo-národnostnej štruktúry sa zaoberá historik prof. O. R. Halaga. Tvrdí, že v druhom úradnom jazyku, teda vo "svojom" v Košiciach vydávali aj vyhlášky. Pritom ako vo významnom stredisku medzinárodného obchodu, ktoré bolo príťažlivé aj pre kolonistov (na prechodný čas alebo natrvalo) sa menili jazyky. Hovorí o jednoznačnom slovanskom živle od prvopočiatku. V prvej mestskej kronike Košíc je dôkaz, že v úvode sa hovorilo po slovensky, teda rečou, akou sa medzi sebou ľudia rozprávali. Ak pisár častokrát nevedel narýchlo latinský výraz, napísal ho po slovensky. Napríklad slovo "šitarka". Znamenalo staré remeslo, zhotovovanie sietí pre lov vtákov, ktorý bol v Košiciach veľmi rozšírený, ale aj výnosný. Lovci sa nazývali "ptačkare". Chytaním vtákov vyrovnávali Košičania dlhy. Keď si niekto požičal peniaze, bola o tom spísaná zmluva, v ktorej sa uvádzal termín splatnosti. Druhým takým termínom bol návrat kupcov zo Sedmohradska. Aj košickí kupci hovorili "svojou rečou", dohovorili sa po slovensky aj po nemecky. Košice nemohli byť jazykovo jednotné. Keď sa stali kupeckou metropolou, táto priťahovala Čechov, Prusov, Haličanov, Arménov, Rumunov, Gallikov, Bavorov, Švábov, Rakúšanov, Benátčanov a ďalších. Pre zaujímavosť jedna ulica za hradbami Košíc sa volala Venecia (Benátky), ktorá dostala toto meno podľa benátskych kupcov. Dokladom slovenskej reči a národnosti "natio Sclavorum" je podľa prof. Halagu aj pomenovanie ulice Sclavorum (Slovenská) v Košiciach od budovy terajšej Právnickej fakulty UPJŠ na Kováčskej ulici po Mlynskú. Mnohé názvy ulíc sa menili aj podľa toho, ako si ich význam Košičania vysvetľovali. Menili sa pridaním alebo ubraním rôznym pochopením významu. Napríklad na severozápadnom rohu Košíc bola Tehlová ulica, pričom nemala s tehlami nič spoločné, veď na nej bola manufaktúra na výrobu srpov (kosákov). Aj napriek tomu hovorili, že tam vyrábajú "cihel". Tým, že Košičania čítali knihy v češtine, nemecký, už skomolený názov srpu preložili do češtiny ako "cihla", a tak vznikla tehla, Tehlová ulica. Od stredoveku bola v Košiciach zaužívaná čeština, lebo do 18. storočia spisovná slovenčina neexistovala, ľudia hovorili "po svojom". Nie je náhoda, že aj v Bardejove hovorili ľudia "po svojom".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
