Jozef Keruľa z Olcnavy oslávi v nedeľu okrúhle životné jubileum - 60 rokov

Sportnet|12. mar 2004 o 00:00

Olcnava - Ďalší z plejády bývalých športovcov povstaleckého ročníka narodenia (1944) zaklope v nedeľu na dvere šesťdesiatky. Je ním bývalý

Olcnava - Ďalší z plejády bývalých športovcov povstaleckého ročníka narodenia (1944) zaklope v nedeľu na dvere šesťdesiatky.

Je ním bývalý futbalista, t.č. delegát SOFZ Jozef Keruľa z Olcnavy (na snímke). V štrnásty marcový deň pred šesťdesiatimi rokmi prepukla v Olcnave radosť v robotnícko - roľníckej rodine Keruľovcov. Svetlo svetla uzrel syn Jozef, ktorý vtedy už o päť dní neskôr oslávil svoje prvé meniny.

Podobne ako desiatkam iných vidieckych chlapcov, aj jemu učarovala futbalová lopta. Už na Osemročnej strednej škole, ktorú navštevoval v Spišských Vlachoch v roku 1951 až 1958 sa začali jeho futbalové prvotiny, spoznávanie čara hry hier s postupným cibrením kumštu v športe číslo jedna.

Po absolvovaní OSŠ študoval Jozef v rokoch 1958 - 1962 na Strednej priemyselnej škole baníckej geologickej v Spišskej Novej Vsi. Aj počas štúdii v metropole Spiša mali športové aktivity oslávenca tendenciu zdravej ctižiadosti umocnenej túžbou po dosahovaní úspechov a pozitívnych športových výsledkov. Ako študent baníckej priemyslovky sa Jozef zúčastňoval rôznych športových akcií, medziškolských turnajov organizovaných v rámci vtedajších Športových hier mládeže. Všestranný športovec nepohrdol ani ľahkou atletikou. Na ľahkoatletických Majstrovstvách Slovenska reprezentoval Tatran Spišskú Novú Ves ako člen štafety v behu na 3 x 100 metrov v kategórii mladších dorastencov.

Šírka jeho športového záberu však mal však jeden háčik. Bola ním neústretovosť a nepochopenie pre synove športovanie zo strany jeho, dnes už nežijúcich, rodičov. Tí razili v tých časoch logickú zásadu: Najprv škola - základ života a potom všetko ostatné!

V súvislosti s týmto rodičovským krédom a spomínaným životným obdobím Jozefa sa viaže jeden úsmevný zážitok.

Jozef bol v tom čase štvrtákom na SPŠG-B v Spišskej Novej Vsi, keď v Olcnave začínal pulzovať organizovaný futbal. Olcnavčania cestovali v nedeľu do Tepličky odohrať priateľský zápas. Do zostavy mužstva nominovali činovníci olcnavského klubu aj Jozefa. Ten svoju nedeľňajšiu domácu neprítomnosť ospravedlnil pred futbalu nežičiacimi rodičmi originálnou fintou: Priemyslovka v Spišskej Novej Vsi organizuje v spomínanú nedeľu politicko - spoločenskú akciu, ktorej sa každý žiak (teda aj Jozef) musel zúčastniť. Rodičia zvážili a súhlasili. A tak sa Jožo zúčastnil, ale v drese Olcnavy priateľského futbalového duelu v Tepličke. Zápas vyhrali hostitelia 5:3. Pozoruhodnosťou bola skutočnosť, že všetky tri góly Olcnavy zaznamenal práve Jozef Keruľa. A chýr o úspešnom strelcovi olcnavského mužstva sa doniesol až do uší jeho rodičov. S odstupom rokov Jozef s úsmevom na perách konštatuje, že tento jeho podvod ozdobený streleckým hetrikom ocenil otec výpraskom.

V poradí posledným, pod ktorý sa podpísali zreteľné príznaky začínajúcej sa Jožovej chronickej choroby zvanej futbal.

Už počas štúdii na priemyslovke v okresnom sídle čelil a nakoniec aj zásluhou vplyvu rodičov odolal ponuke hrať dorasteneckú futbalovú ligu v Spišskej Novej Vsi.

Neodolal ale futbalovým funkcionárom Spišských Vlách, ktorí ho mali na začiatku šesťdesiatich rokov už dlhšie na muške. Hlavne vtedajší šéf dorastencov Tatrana, dnes už nebohý Pišta Maurer výraznou mierou prispel k tomu, že oslávenec debutoval v divíznom dorasteneckom drese Spišských Vlách. Jožo zalovil v pamäti a zaspomínal na časy, keď v jedno pekné jesenné nedeľňajšie ráno v roku 1961 cestoval s výpravou dorastencov Spišských Vlách osobným vlakom do Trebišova.

Prvýkrát videl futbalový štadión, na ktorom sa vtedy hrala II. liga. Početné publikum dotváralo atmosféru tohto stupňa súťaže, v ktorom hrali predzápas dorastenci domácich so Spišskými Vlachmi. Vlašania vtedy prehrali síce 1:4, ale prehru zmiernil gólom práve Jožo. Okrem streleného úspechu mu zaimponoval aj záujem domácich funkcionárov o jeho služby. Pri všetkej úcte mal región Zemplína k Spišu zemepisne dosť ďaleko a aj tento fakt bol pre Jozefa rozhodujúcim činiteľom.

O dva týždne neskôr po tomto pozitívnom futbalovom zážitku už Jozef prvýkrát obliekol seniorsky dres Tatrana Spišské Vlachy. Úspešný štart novica medzi dospelými mal vtedy podobu víťazstva 2:1, zásluhou ktorého sa Vlašania zachránili v I. triede krajskej súťaže. Tento zápas mal pre Jozefa charakter symbolického štartu na ceste jeho futbalovou kariérou.

Oslávenec nebol typom technicky vybaveného hráča. Nedostatky v tejto oblasti suploval zvýšenou snahou, bojovnosťou a rýchlosťou skĺbenou s maximálnym nasadením. Futbal bol pre neho srdcovou záležitosťou a prioritou bola vrodená schopnosť skórovať.

Jeho čuch na góly slávil zaslúžený triumf v súťažnom ročníku 1966/1967. Ako hráč Tatrana Spišské Vlachy sa stal s 21 gólmi najproduktívnejším strelcom Vsl. majstrovstiev kraja. Titul najlepšieho strelca nadobudol reálne kontúry zásluhou Jožovho poltuctového gólového zápisu v stretnutí Spišské Vlachy - Stakčín (8:1).

Radosť z titulu najlepšieho kanoniera bola vtedy znásobená úspechom Tatrana Spišské Vlachy v boji o záchranu v najvyššej krajskej súťaži. Na toto obdobie máj Jozef aj dodnes príjemné spomienky, ktoré sa viažu aj s účinkovaním zapálených a nadšením oduševnených vtedajších funkcionárov Spišských Vlách Bandyho Keltoša, Jána Fifika, či Štefana Piklu, ktorí bohužiaľ už nie sú medzi nami.

Je paradoxné, že oslávenec víťaznú trofej Pohár venovaný redakciou Východoslovenských novín pre najlepšieho strelca Majstrovstiev Vsl. kraja prevzal až v drese Iskry Svit, kde prestúpil zo Spišských Vlách.

V tom čase mal Jozef zásluhou svojho streleckého potenciálu viacero lukratívnych ponúk na zmenu dresu. Z pätice mužstiev Žilina, Považská Bystrica, Púchov, Prakovce a Svit sa rozhodol pre posledne menovaný podtatranský tím. Chlapec z vidieka ovenčený vizitkou najlepšieho strelca sa vtedy vo Svite ocitol v konkurencii hráčskej spoločnosti bývalých prvoligistov. Boli nimi brankár Jaroslav Machač z Trnavy, ktorý potom zo Svitu odišiel do Trenčína. Olomoučan Karel Palivec prišiel pod tatranské končiare zo Žiliny, Jozef Morávek odchovanec bratislavského Slovana prišiel z Dukly Praha a z Lokomotívy Košice Dezider Šerfözö.

Pre Jozefa Keruľu bola adaptácia medzi takýmito osobnosťami náročnou futbalovou školou a zároveň konfrontačnou previerkou svojich výkonnostných schopností. Citlivo vtedy vnímal vzájomné hráčske vzťahy na ihrisku i v súkromí. Porovnával tieto pomery a podmienky, ktoré sa diametrálne líši od podobných z jeho predchádzajúceho pôsobenia v Spišských Vlachoch.

Futbalová anabáza oslávenca mala po Svite ďalšiu zastávku v Púchove, kde miestne Gumárne vtedy štartovali v Slovenskej národnej lige. Práve tam sa zoznámil so svojou (po futbale) ďalšou láskou, reagujúcou na oslovenie Katka. Svoj vrelý vzťah k tomuto objektu nežného pohlavia pretavil Jožo v trvalý manželský zväzok. Stalo sa tak vo Svite, kde sa Jozef opäť vrátil napriek zneniu známeho príslovia - Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Vo Svite sa ale dlho neohrial. Volanie rodnej hrudy bolo silnejšie. Manželke Katke poskytli zamestnanie učiteľky v Základnej škole v Spišských Vlachoch a Jozefa zlanárili Krompašania, ktorí v tom čase dali dokopy herne i súdržne dobrú partiu. Jožovi promptne pridelili byt a vybavili zamestnanie v ŽB Slovinky.

Zostup Krompách z Vsl. krajských majstrovstiev bol pre oslávenca povelom pre odchod do Sloviniek, kde obliekal dres Baníka, štartujúceho vtedy v I. A triede Vsl. kraja. Záver jeho aktívnej činnosti sa potom odvíjal už na pôde rodnej Olcnavy, kde pôsobil ako hrajúci tréner.

Ukončenie jeho hráčskych aktivít neznamenalo definitívne stop futbalu. Absolvoval kurz futbalových trénerov a v aktuálnej dobe je majiteľom licencie B II. kvalifikačnej triedy. Pod jeho vedením postúpili Olcnavčania do I. B triedy (terajšia V. liga). Zastávkami po trase jeho trénerskeho účinkovania boli mužstvá v poradí: Chrasť n/H, Jamník, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Slovinky a nakoniec Olcnava.

Pri preosievaní zážitkov, spomienok a návratov o štyri desiatky rokov späť Jozef zaraďuje v rebríčku hodnôt na najvyššiu priečku Spišské Vlachy, ktoré boli odrazovým mostíkom v jeho pestrej a bohatej futbalovej kariére. Pocit z dobre vykonanej práce ho hreje pri spomienke na výkon trénerskeho remesla v roku 1985 pod Spišským hradom, kde pomohol miestnym futbalistom pri záchrane štvrtoligovej príslušnosti. Z trénerov, ktorí formovali jeho kvalitatívny a výkonnostný futbalový rast si váži Jozefa Kubovčíka, bývalého kormidelníka Spišských Vlách. Vo Svite bol uznávanou veličinou na trénerskom poste deväťnásobný československý futbalový reprezentant Anton Krásnohorský, účastník MS 1954. V Púchove zanechal na Jozefa kladný dojem Václav Smetánka, tréner I. triedy, ošľahaný skúsenosťami z pôsobenia v Baníku Ostrava, v Moste, Zlíne, Martine a v Partizánskom.

V súčasnosti Jozef ešte pôsobí ako delegát Spišského oblastného futbalového zväzu, ale do popredia sa mu prediera myšlienka spolu s nutkaním, aby formou tréningového procesu na klubovej úrovni odovzdal a zúročil svoje dlhoročné hráčske skúsenosti a odborné vedomosti.

Za rozmer priazne a pochopenia k jeho futbalovým iniciatívam, ako aj za kvalitu rodinného zázemia a teplo rodinného krbu chce touto cestou Jožo adresovať slová vďaky a uznania svojej manželke Kataríne. Spolu s ňou vychovali dve dcéry - Zlaticu a Katarínu, kráčajúce v matkiných šľapajach v ušľachtilých povolaniach učiteliek. Čerstvý šesťdesiatnik sa v súčasnej dobe teší z dvoch vnučiek Lesii a Linde.

Jubilantovi želáme pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín veľa pevného zdravia, životnej spokojnosti, rodinnej pohody, všestrannej sviežosti a zanietenia v jeho ďalšom osobnom i športovom živote. K početnému radu gratulantov sa pripája aj športového oddelenie redakcie Spišský denník KORZÁR.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Jozef Keruľa z Olcnavy oslávi v nedeľu okrúhle životné jubileum - 60 rokov