prezidentov nevidí každý deň na hromade ani New York. Oči okoloidúcich sa pásli na stáde vypasených čiernych limuzín, ktoré majestátne kotvili pred Slovanom, na zlosť všetkých taxikárov.
Menej atraktívny už bol obsah summitu. Svedkom nech je agentúrne spravodajstvo. Správa SITA zo včerajška: "Existencia Visegrádskej štvorky má zmysel a opodstatnenie aj po vstupe do EÚ a je v záujme Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska, vyhlásili na záver summitu v Košiciach prezidenti krajín V-4." Vynikajúce. A teraz ČTK, Budapešť, 11.november 2003: "Prezidenti krajín V-4 sa zhodli, že visegrádska splupráca má zmysel aj po vstupe do EÚ". Jedinečné. A ešte raz ČTK, Praha-Koloděje, 8.marca 2004: "Takzvaná visegrádska skupina bude mať zmysel aj po vstupe do EÚ (...). Zhodli sa na tom behom včerajšieho jednania na zámku v Kolodějoch zástupcovia všetkých štyroch štátov" (predsedovia vlád, P.S.).
Myšlienku o pokračujúcom zmysle Visegrádu aj po vstupe do EÚ by mohli rozmnožiť a rozdávať novinárom pred každým budúcim stretnutím. Je až deprimujúce, ako sú visegrádske schôdzky duté a vyprázdnené. Niet o čom, štyri reprezentácie evidentne nevedia, čo so svojím regionálnym zoskupením. Zrušiť sa nedá - ako žiadna organizácia či inštitúcia, ktorá raz vznikla. A tak sa k stolom, prehýbajúcim sa od jedla a pitia, primýšľajú obsahy. Zaslúži Václav Klaus, ktorý takéto formality-banality vždy odsudzoval, opovrhnutie, že sa prispôsobil, alebo obdiv, že vydržal? Vážne - toto je prezidentská turistika, "l°art pour art", vyhadzovanie peňazí poplatníkov von oknom. "Zúfalo hľadáme, ale nenachádzame obsah spolupráce týchto štyroch krajín", povedal pre SRo Klaus. Takže aký zmysel?
Bezobsažnú budúcnosť vystihol - napodiv - aj Rudolf Schuster, keď EÚ charakterizoval ako priestor "meniacich sa koalícií", ktoré formujú "aktuálne záujmy a aktuálne situácie". Presne tak - neexistuje taký jednotiaci záujem, ktorý by v EÚ zakladal strategické či aspoň dlhodobejšie taktické spojenectvo akýchkoľvek štyroch štátov. Jednoducho a jasne - s každou novou kauzou sa budú meniť aj naši koaliční partneri, z dnešných spojencov vyrastú zajtrajší súperi. Príklady sa váľajú všade; práve sme vyhrali s Poliakmi súboj na život a na smrť o Hyundai. Mal až také ostré kontúry, že na oboch stranách sa v prípade prehry verejne uvažovalo o demisii ministrov hospodárstva. V jeseni boli z tej istej súťaže vyradené aj Maďarsko a Česko. Je možné, aby tieto štáty spolupracovali trebárs v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže, keď sú si vzájomne nezmieriteľnou konkurenciou?
Veľmi ilustratívny príbeh je kauza ústavnej zmluvy, v ktorej hrá Poľsko veľký vabank proti Nemecku a Francúzsku. Teraz dostal Kwasniewski podporu od Klausa i Schustera. Ale nie od V-4: Maďarsko má presne opačný názor, Chirac nedávno Medgyessyho kúpil za tri misy halászlé. Nevraviac o tom, že názor českého a slovenského prezidenta nie je názorom českej a slovenskej vlády. Včera večer hovoril Dzurinda v Dubline úplne inak.
Pred viac ako rokom, na nejakom podobnom summite, sa zrodila (veľmi voľná) dohoda, že sa Visegrád bude pri tvorbe euroústavy vzájomne podporovať. Naplnila sa v jedinom bode - jedna krajina, jeden komisár. To je ale priorita, na ktorej sa zhodlo okrem PR, MR, ČR a SR ešte štrnásť ďalších krajín. Na toto V-4 netreba. V otázke hlasovacieho systému, ktorá je kardinálnym bodom sváru a srdcovou záležitosťou Poľska, čaká Varšava na podporu V-4 márne.
Neexistuje spoločný prienik záujmov, ktorý by sa dal označiť ako nadnárodný. Je to proste tak - a Košice len vydali o tom ďalšie svedectvo. Rovnako začiatkom týždňa Koloděje; tam sa premiéri dohodli na jedinej veci: Podpora finančného plánu Európskej komisie. Ani to však nie je záujem, ktorý by úzko charakterizoval Visegrád. Na čím vyšších dotáciách z eurofondov sa dohodne ľubovoľná zostava chudobnejších krajín. Presne tak, ako sa šesť bohatých "čistých platičov" už dávnejšie dohodlo na tom, že prerozdeľovanie z fondov treba znížiť...
K ústavnej zmluve sa viaže jediná pozoruhodnosť včerajška. Stalo sa totiž, čo sa nemalo - Kwasniewski otvorene podporil Schusterovu kandidatúru, čím vyrobil dosť vážne faux pas. Nerobí sa to, voľby v iných štátoch sa neovplyvňujú. Mimochodom, pred týždňom to drakonicky pripomenul Klaus, ktorého keď sa pýtali, že či podporí nejakého kandidáta na Slovensku, odmietol celú tému s poznámkou, že si nevie predstaviť, že by mu položili podobnú otázku v súvislosti s prezidentskými voľbami v Rakúsku. Kwasniewski však mal dôvod potlačiť priateľa - nedávno Schuster vyzval slovenskú vládu, aby sa pridala k poľskému stanovisku v kauze ústavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
