poniektorí komunisti hlasovali za jeden volebný obvod, ale ba čo viac, v strane sa schyľuje k veľkej roztržke medzi súdruhom Ivanom Hoptom a ďalšími zástupcami proletariátu v NR SR. Mnohým poslancom strany je totiž Hopta momentálne zrejme rovnako blízky ako fanúšikom Manchestru United kvalitné portské... Hoci tohto poctivého súdruha z Humenného už jeho rodná strana stihla odvolať z postu šéfa poslaneckého klubu KSS, stále je pre niekoľkých spolustraníkov akýmsi choroboplodným "menševikom", ktorého by najradšej poslali robiť pionierskeho vedúceho na Kamčatku. Ich vzájomné sympatie sa dostali až takého nesúdružského štádia, že vo štvrtok večer dokonca rokovali o jeho vylúčení z klubu KSS, nad čím by podľa nášho názoru určite nesúhlasil ani taký rodený demokrat, akým bezpochyby je Fidel Castro. Našťastie pre jednotu strany sa predsa len našiel človek, ktorý toto nechutné osočovanie medzi nositeľmi pokrokových myšlienok zastavil. Ešteže súčasný šéf komunistického klubu V. Ďaďo prišiel na to, že vylučovanie zrejme nemá oporu v ich rokovacom poriadku a tak bude jeho ďalšie pôsobenie v klube riešiť ÚV KSS. Stalo sa tak i po protestom ďalšieho poslanca Zuba, ktorý si aj napriek Ďaďovmu kompromisu chcel presadiť jeho klubové vylúčenie. Súdruha Zuba k takémuto radikálnemu riešeniu neviedla ani tak údajná Hoptova nevysoká starostlivosť o svoj chrup, ale jeho odlišné hlasovanie v parlamente ako mu strana nakázala. Taký Hopta totiž napríklad revizionisticky nehlasoval za rozšírenie imunity poslancov, volebný zákon, zákon o NBÚ a ďalšie taľafatky, ktoré poväčšinou chudobných a sociálne odkázaných voličov KSS trápia asi rovnako ako daňové priznanie Bila Gatesa. A tak musí súdruh Hopta čakať na to, či mu do jeho zuba navŕta dieru skupina okolo Samuela Zuba alebo si ho jeho fanúšikovia zvolia na ďalšom zjazde do čela tejto strany. My sa radšej prikláňame k druhej možnosti, lebo v opačnom prípade by súdruh Hopta nielen v našej rubrike dohopkal...
Za to taký veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden sa s tým - ako sa u nich v únie ľudovo povie - nepára. Nikto by si pritom nebol pomyslel, že jeho nedávna veta o tom ako si Slovensko zamiloval nájde aj ďalší význam. Predstavte si, takému Lindenovi sa od nás ani nechce veľmi odísť, hoci sa jeho diplomatické poslanie končí už za poldruha mesiaca. Dôvod je veľmi jednoduchý, Eric sa tak zapáčili naše prírodné krásy, že jednu z nich si aj rovno zbalil. A veru to nie je len tak hocikto, jeho najnovší objav sa volá Lýdia Pašková a má presne polovicu rokov, čo on, teda 28. Hoci EÚ nie je veľmi spokojná s tým, že náš HDP na hlavu je sotva polovičný pri porovnaní s jej členskými krajinami, Linden naopak dvojnásobný vekový rozdiel víta. V civile je vraj tou "vítanou" poradkyňa podpredsedu vlády Pála Csákyho, no vraj to nie je poradkyňa pre všetko. Predtým údajne táto slečna mala vcelku blízko aj k inému podpredsedovi vlády, ale kto si dnes už len spomenie na Paliho Hamžíka, a tak to nebudeme nejako príliš rozmazávať. Zaľúbenci ani príliš svoju náklonnosť netaja a dokonca spolu chodia aj na rôzne spoločenské akcie, z ktorých sa potom robí Smotánka. Horšie však je, že jeho excelencia je aspoň papierovo oficiálne stále ženatá, pričom jeho ´stará´ žije v Belgicku a slovenské prírodné krásy jej až tak veľa nehovoria. No zrejme už čoskoro začnú, keď jej preložia zopár článkov z bulvárnej tlače, ktoré jej Erika stavajú do pozície najväčšieho bruselského aligátora vo výsostných vodách slovenských slečien. Samozrejme Paliho poradkyňa odmieta, žeby mala byť milenkou pána veľvyslanca, aj keď ich bratislavskí bulvaristi vo štvrtok popoludní vymákli spolu. Len stroho povedala, že s Erikom sa pozná dva roky, sú veľmi dobrí priatelia a len tak mimochodom podotkla, že sa jej čávo bude rozvádzať, čo ich priateľstvo v žiadnom prípade neovplyvní. No, čo už môže byť lepšou odpoveďou na neustále provokácie euroskeptikov, ktorí sa nám snažia nahovoriť, že vstup do únie nám nič dobré neprinesie. Ani slečna Lývia by s tým isto nesúhlasila, veď ona je už v EÚ teraz... Alebo, žeby EÚ bola naopak v nej?
Hoci sme o zábavu v uplynulom týždni rozhodne nemali núdzu, predsa len asi každý východniar musel ticho závidieť zhruba tisícke študentov z bratislavského internátu Ľudovíta Štúra, ktorí ju mali v priamom prenose. Do ich pastoračného centra síce nezavítal bývalý kandidát na košického primátora Ľuboš Pastor, ale najvyššie postavený člen SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorý študentom dokázal, že jeho strana bola vždy liahňou politikov, ktorí sa neboja pravde pozrieť do uší. Miky sa nedal odradiť piskotom, ba ani ironickými poznámkami, ktorí mu študenti adresovali. Naopak vypol sa k životnému výkonu. Najväčší smiech v sále vyvolala študentská poznámka: "Ja som si myslel, že klamete, ale vy tomu aj veríte, čo hovoríte." Dzurinda vysokoškolskej omladine odpovedal citátom: "Každý sme nejako trhnutý." Poniektorým sa síce zdalo, že mu práve vtedy v kútiku oka trošku "trhlo", no zrejme to jeho posledné vládne kŕče minimálne do 1. mája neboli. Smiech zaznel v preplnenej sále aj po premiérových slovách, že sa snažil, aby u nás bol tretí mobilný operátor, ale že nebol záujem a takisto aj pri vete, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia zarábajú trikrát viac. No kto by to bol povedal, že na besede so študentmi nebol náš, ale minimálne rakúsky premiér...
P.S. Kým u nás sme mali cez týždeň štyroch prezidentov, v Južnej Kórei už nemajú ani jedného. V tamojšom parlamente sa poslanci kvôli prezidentovi Ro Mu-hjonovi aj pobili, obvinili ho z porušenia volebného zákona a pozastavili mu výkon právomocí hlavy štátu, ktorých sa dočasne ujal ich premiér. Dôvodom zosadenia bol nedávny prezidentov prejav, v ktorom povedal, že využije všetky legálne prostriedky na to, aby podporil vo voľbách úspech strany Uri. Parlament sa premenil na bojisko, pričom rozzúrených priaznivcov a odporcov prezidenta musela oddeliť až ochranka. Po schválení tejto skrivodlivosti voči prezidentovi sa vraj jemu verní poslanci psychicky zrútili a plakali ako malé deti. Nuž, bolo by zaujímavé zistiť, koľko našich poslancov by si poplakalo kvôli tomu nášmu prezidentovi. Zrejme by medzi nimi boli aj tí štyria košickí zo Smeru, ktorí sa mu podpísali aj pod prezidentskú kandidatúru. Tí by však v najlepšom prípade mohli zaplakať iba ak sami nad sebou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
