Neboli všetci zlodejmi veľkého formátu - mnohí nemali čím zaplatiť pivo - kradli pre svojich šéfov. No vyskytli sa aj krádeže roka. Aké boli krádeže, tresty, pokuty pred 83. rokmi, to som sa dozvedela z rozprávania pamätníkov, z ktorých posledný - bývalý richtár obce Ložín Juraj Varbonda zomrel pred piatimi rokmi takmer storočný, z písomností a regionálnej tlače.
Kradli na trati Košice - Žilina
V Košiciach bolo v roku 1921 grémium kapsárov, ktorí operovali po celom Slovensku v rýchlikoch aj osobných vlakoch. Chodili do kúpeľov - Trenčianskych Teplíc, do Piešťan a na trati Košice - Žilina - Bratislava. Najšikovnejším z nich bol Ján Hrvoľ vulgo János Bacsi. Zatkli ho v Trenčíne pri lúpeži klenotov staršej dámy, cestujúcej do kúpeľov. Tam sa mu aj podarilo z trenčianskej sedrie utiecť. Vrátil sa späť do Košíc, kde ho ukrývali na periférii jej obyvatelia. Volali ho dokonca aj na svadby, kde ako hosť nikdy nič nevzal. Kým ho chytili, trvalo to dva roky. Hneď po krádeži 45-tisíc korún v Bratislave na stanici chytili šéfa bandy, ktorý mal predtým prezývku Alojz Trlica.
Zlodeji, ba aj zločinci chodievali do krčiem, ani čo by nemali nič na rováši. Do Steinovho hostinca v Košiciach prišiel na pivo istý Fero Baran, ktorý pri platení pred záverečnou otrčil iba prázdne vrecko kabáta. Privolaní policajti v ňom spoznali hľadaného Imricha Agostona, ktorý ušiel z prešovskej súdnej stolice, kam sa dostal pre pokus vraždy domovníka Imricha Szénegeho. Keď ho tento upozornil na dodržiavanie nočného pokoja, Agoston na neho vystrelil z pištole.
Na Legionárskom námestí č. 14 v Košiciach mal obchod Max Klein. Niekoľkokrát sa pokúsili doň vlámať, ale vždy zlodejov vyrušila policajná hliadka. Až sa to raz podarilo. Tovar, ktorý pokládli do vriec, mal hodnotu 25-tisíc korún. S vrecami sa vybrali na železničnú stanicu na breh Hornádu, kde časť lupu ukryli, časť predali a potom sa dali na cestu do Haliča. Polícia ešte v ten deň chytila zlodejov - Jozefa Popoviča z Košíc a Mikolaja Miskifa z Haliča.
Stávalo sa, že podaktorí si len tak z dlhej chvíle začali olamovať konáre stromov a kríkov v terajšom mestskom parku pri železničnej stanici. Za vandalstvo boli peňažné pokuty až sto korún a niekoľko dní väzenia.
Prípad fiakristu z Hviezdnej ulice v Košiciach bol ojedinelý a pocit zodpovednosti jeho manželky otriasol aj tvrdými policajtmi. Fiakristu odsúdili za priekupníctvo s maslom na 100 korún pokuty alebo na päť dní väzenia. Rozhodol sa pre to druhé, lebo peniazmi neoplýval. Kým nastúpil trest, zomrel na mŕtvicu, pričom ešte stihol manželku požiadať, aby odsedela trest. Hneď na druhý deň po pohrebe sa prišla prihlásiť vdova do väzby, lebo "nebožtík vzal do večnosti svoj trest". Štát nedostal sto korún a teraz by musel päť dní živiť vdovu. Preto, aj pre príkladné plnenie jeho poslednej vôle, trest odpustili.
Krvavá dráma lásky
Ak hovoríme o priestupkoch a krádežiach, neobídeme ani tých, ktorí sa pripravili o život. Za krvavú drámu lásky v Košiciach označili prípad, ktorý sa stal v máji roku 1921 na Kováčskej ulici č. 45, kde býval Vojtech Baláž. V jedno ráno si išiel kúpiť nový oblek, bielu kravatu a pierko z myrty, aké sú určené pre ženíchov. Poobliekaný s myrtou v gombíkovej dierke prijal návštevu dvoch žien a pred nimi sa zastrelil. Ako ukázalo vyšetrovanie, obe miloval a nevedel, pre ktorú sa má rozhodnúť. Keďže nechcel ublížiť ani jednej, vyriešil to vlastným odchodom zo sveta.
V Humennom sa stal prípad, keď 12-ročný chlapec zastrelil sestru. Ránu ju išiel budiť do školy a na stole ležal otcov revolver. Dievčatko chcel postrašiť, namieril naň, nešťastnou náhodou stlačil spúšť, a keď prišla po výstrele do izby matka, bolo už neskoro.
Krádež rokov
Za krádež rokov označili košickí sudcovia a policajti pôsobenie skupiny zlodejov, ktorí vykrádali postupne byt a sklad istého košického plukovníka na Komenského ulici. Boli to úradníci verejných orgánov a spolupáchateľom bol človek, ktorý mal celý majetok strážiť so zbraňou. Na čele gangu stála úradníčka mestského úradu, jej manžel a rotmajster Šátek, ktorému plukovník dôveroval. Kradli nábytok, najmä štýlový, starožitnosti, umelecké predmety, šatstvo, bielizeň, čo presahovalo v korunách vyše 2 milióny. Všetky ukradnuté veci popredali v Košiciach aj v iných mestách, v čom im pomáhali priekupníci.
Výmyselníci, pokiaľ ide o získanie peňazí, boli aj na vidieku. Pri Lipanoch v obci Jastreb obkľúčilo richtárov dom vyše sto mužov a žien a niekoľkí vtrhli dnu. Vyhrážali sa mu zabitím, ak im richtár nedá okamžite peniaze, ktoré zaplatili do obecnej pokladnice na daniach. Richtárovi neostávalo iné, iba vydať rozguráženým občanom dvanásťtisíc, ktoré si rozdelili. Nakoniec sa medzi sebou začali hádať, kým neprišli žandári. Zistili, že vodcom lúpežníkov bol istý Ján Molnár, ktorý si od každého občana strhol ako poplatok jednu korunu. Našli u neho 5-tisíc, čo odôvodnil tým, že nemal drobné, aby každému vydal. Gazdovia vyhlásili, že to, čo urobili, bolo iba zo špásu, podľa toho, čo čítali a chceli vyskúšať, či je to tak aj naozaj. Súd im za špás vymeral výslužku v trojciferných číslach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
