Ženeve prezentovalo niekoľko firiem, ktoré si možno ani tak celkom nezaslúžia označenie automobilka, pretože tieto firmy vyrobia za rok obvykle len niekoľko kusov vozidiel.

Jednou z takýchto firiem je marocká firma Laraki. Zakladateľ tejto v Casablance sídliacej firmy Mohamed Laraki dováža už vyše tri desaťročia do Maroka automobily rôznych značiek, ale jeho túžbou bolo vyrábať vlastné vozidlá. Nešlo pritom ani tak o výrobu jednoduchých a lacných vozidiel pre chudobnejších Maročanov, ale rovno o produkciu superšportových vozidiel. Laraki, ktorý študoval automobilový dizajn v známom Art Center Design Europe v švajčiarskom Vevey a štúdiá ukončil v Paríži, navrhol superšportový automobil s názvom Fulgura, ktorý bol v Ženeve vystavený už v sériovej verzii. No, o sérii sa až tak veľmi hovoriť nedá, pretože Fulgura bola doteraz vyrobená v šiestich exemplároch a na budúci rok sa má vyrobiť tiež len šesť kusov tohto vozidla. Od roku 2005 by ale ročná produkcia mala stúpnuť na 25 až 30 kusov. Fulgura je luxusné športové kupé s motorom uprostred (pred zadnou nápravou), ktorého nosnú časť tvorí hliníkový rám. Na pohon vozidla sú k dispozícii dve pohonné jednotky, obidva z produkcie nemeckej firmy Mercedes-Benz. Slabším z dvojice motorov je 5,4-litrový vidlicový osemvalec, ktorý má tri ventily na valec a je prepĺňaný mechanickým kompresorom. Tento motor vyvíja maximálny výkon 419 kW a jeho najvyšší krútiaci moment je 790 Nm. Druhým motorom je 6,2-litrový vidlicový dvanásťvalec, ktorý má tiež tri ventily na valec a je prepĺňaný dvomi turbodúchadlami. Motor bol podľa požiadaviek firmy Laraki vyladený firmou Brabus, takže teraz dosahuje maximálny výkon 485 kW. Krútiaci moment vrcholí pri enormnej hodnote 1 300 Nm. Zadné kolesá vozidla sú poháňané prostredníctvom šesťstupňovej sekvenčnej prevodovky. Brzdová sústava je vystrojená ventilovanými štvorpiestikovými kotúčovými brzdami z produkcie nemeckej firmy Brembo. Ráfiky kolies majú priemer 19 palcov. Kupé Fulgura je postavené na podvozku s rázvorom 2 650 mm, jeho dĺžka je 4 617 mm, šírka 2 050 mm a výška len 1 170 mm. So "slabším" motorom zrýchli Fulgura z 0 na 100 km/h za 3,7 sekundy a dosiahne maximálnu rýchlosť 330 km/h, s výkonnejším motorom trvá zrýchlenie na stovku 3,4 sekundy a maximálna rýchlosť je vraj až 350 km/h. Osemvalcová Fulgura sa predáva za 300 000 eur, o polovicu viac treba zaplatiť za verziu, poháňanú dvanásťvalcovým motorom.

Ďalšou exotickou firmou, ktorá mala stánok na tohtoročnom ženevskom autosalóne, bola indická firma Dilip Chhabria Design (DC Design). Už názov tejto firmy naznačuje, že nejde vlastne o automobilku, ale o dizajnérsku firmu. Firma nesie meno svojho zakladateľa, ktorý je absolventom chýrnej dizajnérskej školy Art centre v americkej Pasadene. Chhabria po absolvovaní tejto školy neprijal ponuku pracovať pre dizajnérske centrum koncernu General Motors a založil si v rodnej Indii firmu na dizajn a výrobu automobilového príslušenstva. V roku 1993 si splnil svoj sen založiť firmu, ktorá by bola schopná navrhovať kompletné automobily. Táto firma, ktorá dnes zamestnáva vyše 200 dizajnérov, inžinierov a zručných remeselníkov, za desať rokov svojej činnosti navrhla a vyrobila okolo 450 dizajnérskych štúdií, prototypov, špeciálne na objednávku vyrobených či upravených vozidiel a ďalších automobilov. Firma DC Design dokonca vyrobila niekoľko kusov predĺžených vozidiel Škoda Octavia. Spomenutá firma pracuje pri výrobe prototypov aj pre také významné automobiky, akými sú napríklad firmy Ford, Toyota či Fiat. Spoločnosť DC Design sa v tomto roku už po tretí raz zúčastnila na ženevskom autosalóne. Po štúdiách Gaia a Infidel, predstavených v roku 2002 resp. 2003, priviezla teraz táto firma do Ženevy koncepčné vozidlo s jednoduchým názvom Go (choď), patriace do kategórie superšportových vozidiel. O koncepčnom kupé Go však nie je známych veľa technických podrobností. Základom vozidla je rúrkový rám, na ktorom sú upevnené panely karosérie (tie môžu byť zhotovené z kovu, sklolaminátu alebo uhlíkových kompozitov. Predné i zadné kolesá vozidla sú zavesené na dvojitých priečnych ramenách. Vpredu i vzadu sú štvorpiestikové ventilované kotúčové brzdy. 18-palcové kolesá sú zhotovené z hliníkovej zliatiny. Motor je umiestnený pred zadnou nápravou naprieč. Pohonnú jednotku tvorí 2,5-litrový vidlicový šesťvalec Duratec z produkcie firmy Ford. Motor má v každej hlave dva vačkové hriadele, štyri ventily na valec a je prepĺňaný dvomi vodou chladenými turbodúchadlami americkej firmy Garrett. Maximálny výkon motora je 228 kW. Zatiaľ nie je zrejmé, či sa kupé Go bude aspoň v malom počte vyrábať. Mimochodom, firma DC Design nebola jedinou indickou firmou, ktorá mala v Ženeve svoj stánok. Druhou bola vo svete pomerne známa firma Tata, ktorá sériovo vyrába niekoľko modelov osobných automobilov. Model Indica sa dokonca dováža do Spojeného kráľovstva, kde ho firma Rover pod svojou značkou predáva ako City Rover.

Aj v Európe však nájdeme minifirmičky, ktoré za rok vyrobia len niekoľko kusov obvykle veľmi exkluzívnych vozidiel. Jednou z nich je znovuzrodená holandská firma Spyker. Bratia Jacobus a Hednrik-Jan Spijker postavili prvé motorové vozidlo, poháňané motorom Benz, už v roku 1898. Spijkerovci neskôr založili firmu, ktorej meno vraj kvôli výslovnosti "poangličtili" na Spyker. Počas prvej svetovej vojny vyrábala firma Spyker stíhacie lietadlá a letecké motory, výrobu áut obnovila v roku 1919. Po zlúčení s jednou holandskou leteckou firmou sa znakom firmy Spyker stala kombinácia kolesa a vrtule. Pôvodná firma Spyker ukončila výrobu automobilov v roku 1925.V Ženeve vystavovala firma Spyker svoj model C8 vo verzii kupé i kabriolet. Model C8 má podobne ako dva vyššie spomenuté modely motor uložený uprostred, teda pred zadnou nápravou. Nosnou časťou vozidla je hliníkový priestorový rám, na ktorom sú upevnené vonkajšie panely karosérie (tiež z hliníka). Predné i zadné kolesá sú nezávisle zavesené na dvojitých priečnych ramenách. Vozidlo je postavené na podvozku s rázvorom 2 575 mm a jeho dĺžka je 4 185 mm. Pohonnú jednotku tvorí 4,2-litrový vidlicový osemvalec z produkcie firmy Audi. Motor je zhotovený z ľahkých zliatin, má dva vačkové hriadele v každej hlave a päť ventilov na valec. Do otvoreného spidera sa montujú dve rôzne výkonové verzie spomenutého motora. Slabšia verzia má výkon 298 kW a ňou poháňaný Spyker C8 zrýchli z 0 na 100 km/h za 4,5 sekundy a dosiahne maximálnu rýchlosť 300 km/h. S výkonnejším motorom (331 kW) zrýchli vozidlo z 0 na 100 km/h za rovné štyri sekundy a dosiahne maximálnu rýchlosť 320 km/h. Uzavreté kupé C8 Laviolette (nazvané podľqa belgického inžiniera, ktorý pracoval pre pôvodnú firmu Spyker) poháňa motor výkonu 298 kW. Na stánku firmy Spyker bolo aj športové vozidlo C8 Double 12S, odvodené od pretekárskeho automobilu, ktorý sa v rokoch 2002 a 2003 zúčastnil na 24-hodinových pretekoch v Le Mans. Na pohon tohto vozidla slúži štvorlitrový vidlicový osemvalec, ktorý vyvinula firma Spyker. Výkon tohto motora možno podľa požiadaviek kupujúceho "naladiť" v rozsahu od 294 kW do 456 kW. V závislosti na výkone motora sa maximálna rýchlosť pohybuje od 300 km/h do 345 km/h. Cena tohto exkluzívneho športového vozidla sa pohybuje od 265 000 do 350 000 eur. Mimochodom, každý kto si toto vozidlo objedná, môže sledovať výrobu toho "svojho" exempláru na internete, pretože vo výrobnej hale je inštalovaná webkamera, snímajúca celý proces montáže. Firma Spyker má už zastúpenia v Dubaji, Mexiku a v USA a v najbližšom období plánuje ponúkať svoje vozidla aj v Rusku, Číne a Japonsku.

O tom, že z výroby a predaja malého počtu exkluzívnych športových vozidiel sa dá zrejme dobre vyžiť, svedčí aj existencia ďalšej malej firmy, tentoraz švédskej. Ide o firmu Koenigsegg, ktorá v Ženeve vystavovala svoje dvojsedadlové kupé CC8S i nový model CCR. Na projekte športového kupé CC8S začal David von Koenigsegg pracovať niekedy v roku 1994.Na pohon tohto vozidla slúži špeciálne pre toto vozidlo vyvinutý 4,7-litrový vidlicový osemvalec, ktorý má dokopy 32 ventilov. Motor je zhotovený z ľahkých konštrukčných materiálov a jeho hmotnosť je len 210 kg. Maximálny výkon motora je úctyhodných 488 kW. Krútiaci moment vrcholí hodnotou 750 Nm. Superšportové kupé má karosériu zhotovenú z uhlíkových kompozitov a kevlaru a je vystrojené odnímateľnou tuhou strieškou (hardtop). Kupé Koenigsegg CC8S potrebuje na zrýchlenie z 0 na 100 km/h menej než 3,5 sekundy a jeho maximálna rýchlosť je okolo 390 km/h.

Samostatný pavilón vedľa výstavného areálu Palexpo, v halách ktorého sa autosalón konal, vystavovala britská firma Gibbs technologies. Táto firma, ktorú v roku 1999 založili Novozélanďan Alan Gibbs a Angličan Neil Jenkins, sa špecializuje na vývoj rýchlych obojživelných vozidiel, pre ktoré sa vžil názov amfíbie. V svojom pavilóne vystavovala firma Gibbs výsledok niekoľkoročného vývoja, a to amfíbiu Aquada. Pri vývoji tohto vozidla vzniklo 60 patentovaných riešení. Najvýznamnejším z nich je patent na spôsob zaťahovania kolies do priestoru blatníkov. Zatiahnutím kolies (samozrejme až po prechode do vody) sa podstatne zníži odpor vody a tým aj rýchlosť vozidla. Skutočnosť je taká, že vďaka tomuto riešeniu sa Aquada stala najrýchlejšou sériovo vyrábanou amfíbiou na svete a v októbri 2003 ustanovila nový svetový rekord, a to rýchlosťou 52,7 km/h. Na súši dosahuje Aquada maximálnu rýchlosť až 160 km/h. Aquada je postavená na podvozku s rázvorom 2 490 mm a jej dĺžka je 4 810 mm. Na pohon vozidla slúži vidlicový šesťvalec, ktorého maximálny výkon je 129 kW. Vo vode je Aquada poháňaná v podstate "prúdovým", alebo, lepšie povedané, hydrodynamickým motorom. V prednej spodnej časti nasávaná voda sa rotorom, poháňaným motorom, urýchľuje a veľkou rýchlosťou vystupuje z dýzy v zadnej časti vozidla (či vlastne už člna). Zadná časť dýzy je pohyblivá (pomocou volantu), čo umožňuje riadiť smer plavby člna. Aquada má tri vedľa seba umiestnené sedadlá, ktoré možno pri plavbe zdvihnúť, aby cestujúci mali lepší výhľad. Firma Gibbs plánuje v budúcnosti poskytnúť ďalším firmám licenciu na technológiu, uplatnenú pri vývoji amfíbie Aquada. Výsledkom takejto spolupráce by mohli byť amfíbie pre záchranné služby, políciu i armádu.

Medzi ďalšie u nás temer neznáme firmy, ktoré vystavovali na nedávnom ženevskom autosalóne, patrili napríklad firmy Pagani, EDAG, Mazel, Fioravanti, Sbarro či Wiesmann. Firma Covini (tú sme omylom pred dvomi týždňami premenovali na Colini) napokon svoj unikátny šesťkolesový automobil C6W v Ženeve nevystavovala.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.