aj to by mohlo stačiť. Diskutovala a schvaľovala sa však aj "novinárska" novela zákona o SIS.
Výsledok je, že zamestnanci médií V ZÁSADE nemôžu spolupracovať s tajnou službou, ale tak trochu aj môžu. Podmienkou pre výnimku z pravidla je, ak "je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu". Vynikajúca logika - táto zmena, ktorá sa do textu dostala pozmeňovacím návrhom Viliama Soboňu (predseda bábkového výboru pre kontrolu SIS), vlastne hovorí toto: SIS sa občas zaoberá aj činnosťou, ktorá nie je nevyhnutná v záujme ochrany ústavného zriadenia (...), atď. Inak sa formulácia čítať nedá - alebo áno??
Druhá, jemne povedané, politická anomália: Výnimočná spolupráca novinára bude možná v prípade, ak ju na návrh riaditeľa SIS schváli predseda Bezpečnostnej rady SR. Čiže - premiér. Systémovo vec sedí (ak už boli všeobecne novinári vykázaní), ale: Nedávno schválená novela o utajovaných skutočnostiach vzala vláde nominačné právo na riaditeľa NBÚ a odovzdala ho parlamentu. Vláde zostalo iba právo navrhovať. Zmena, ktorá vzišla zo spoločného koalično-opozičného návrhu, sa vykonala z jediného dôvodu - aby sa predišlo mocenskému zneužitiu NBÚ (resp. aby sa táto možnosť oslabila). Argumentom pre tento zásah pritom bola Mojžišova kauza, v ktorej si premiér hrubou silou vynútil zmenu na poste riaditeľa. Fakticky sám, samojediný - nikto iný po Mojžišovi neišiel, nikomu neprekážal. Len Dzurindovi - a vyhral. A teraz čo vidíme? Novinár môže byť využitý tajnou službou, len ak to navrhne Pittner a odklepne Dzurinda. Skvelá perspektíva - nič na veci nemení, že informovaný (dodatočne) bude aj parlamentný výbor na kontrolu SIS. Takže tak. Jedným zákonom NR SR krotí mocenský temperament predsedu vlády, druhým zákonom, prijatým o tri dni neskôr, jeho možnosti rozširuje. S takou ideovou dôslednosťou pracuje slovenský parlament. Jasná ilustrácia, ako zákony nemajú jednotiacu filozofiu a šijú sa podľa politickej priechodnosti a ad hoc nápadov. Dobre túto anomáliu podčiarkuje i návrh Roberta Kaliňáka, ktorá neprešiel - aby riaditeľa SIS volil a navrhoval parlament. Rozumieme sa - ak ten istý parlament v piatok odhlasuje, že riaditeľa NBÚ chce voliť sám, a v stredu povie, že o tú istú právomoc v prípade SIS nestojí, tak v jeho kolektívnej hlave asi nie je všetko v poriadku. NBÚ a SIS patria predsa do rovnakej kategórie bezpečnostných orgánov. Ak sa jeden deň rozhodnem, že chcem rozložiť kompetencie viac medzi parlament a vládu, tak nemôžem druhý deň v systémovo totožnom prípade povedať, že nechcem. Teda môžem - ak som dezintegrovaná osobnosť a mám zmätok v hlave.
Ešte krivšie zrkadlo nastavuje parlamentu kontext, v ktorom sa "novinárska" novela riešila. Otázka verbovania pracovníkov médií tajnými službami je na Slovensku vnímaná možno dramaticky, v podstate však ide o marginálny problém - z hľadiska národnej bezpečnosti celkom určite. Vo väčšine demokratických krajín obmedzení v tomto smere niet, služby majú dôveru (iná otázka je, či si ju zaslúžia). Ale dobre - k žiadnej katastrofe na Slovensku nedôjde, ani keď bude platiť zákaz pre novinárov s pečiatkou pre výnimky od Dzurindu. Teda pokiaľ sa bude správať aj s Pittnerom seriózne. Po kauze Mojžiš to nie je samozrejmá domnienka, ale nič iné než prezumpcia dôvery nám dnes neostáva. Ak sa bude SIS zneužívať ďalej, tak "masírovanie verejnej mienky" novinármi, čo bolo leitmotívom novely, je už úplný detail.
Takže ten kontext: Týždeň po Madride celá Európa - experti, analytici, novinári i politici - rozpráva o nových teroristických hrozbách. U najbližších susedov z Visegrádu boli okamžite posilnené bezpečnostné opatrenia; kontroly na hraniciach a na letiskách, ochrana strategických objektov a pod. Prijali celú batériu opatrení - väčšinu samozrejme nezverejnili. A my na Slovensku? V parlamente sa diskutovalo pol dňa o - spolupráci novinárov. Absolútne mimo misu, mimo kontext. Slovensko je jednou z mála krajín, kde minister vnútra oznámil, že je tu tak bezpečno, že "žiadne mimoriadne opatrenia nie sú potrebné". Ešte aj v neutrálnom Rakúsku čosi sprísnili. Aby sme si rozumeli neurgujeme žiadne nové opatrenia. Napokon, kvôli včerajšej a dnešnej megakonferencii v Bratislave sú bezpečnostné zložky aj tak dlho v pohotovosti. Len a len ten kontext; je normálne, aby v tejto situácii bola bezpečnostnou témou parlamentu spolupráca novinárov?? Najmä, ak čoskoro príde do NR SR veľká novela o SIS, ktorú predkladá sám veľký špión Pittner v koprodukcii s ministrom obrany. Je evidentné, že zmeny budú musieť reagovať predovšetkým na novú situáciu. O tom nepadlo ani slovo. Tu je tá iracionalita - v Európe vybuchujú vlaky a slovenský parlament o novinároch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
