netušil, čo z toho bude a ako to zmení územie, ale najmä podzemie Hlavnej ulice. Je pravda, že archeológovia to očakávali, ale rozhodne nie v takom rozsahu a takej atraktívnosti. Preto najprv nemali veľké oči a chceli všetko len zdokumentovať a zasypať. Nech Hlavná ulica zostane ako predtým. Miesta, kadiaľ viedli hradby, mali byť iba vyznačené nepravidelným dláždením na chodníku (čo sa napokon tiež spravilo).
Postupne sa ale ukázalo, že by to bola veľká škoda. Veď v zemi sa objavil dobre zachovaný celý vstupný komplex do mesta a v ňom štyri hradbové múry, ktoré Košice obkolesovali, spájací most medzi nimi i vodná priekopa pod ním, vstupná brána do mesta i barbakan, čiže polkruhová bašta, ktorá vyčnievala z hradieb, tak aby sa z nej dalo strieľať aj na tých, čo zvonku lezú na hradby.
Najstarší hradbový múr začali budovať v roku 1290, a keďže vtedy vládla dynastia Arpádovcov, volajme ho arpádovský. Na prelome 14. a 15. stor. vládli Luxemburgovci a postavil sa druhý múr luxemburský a v 2. polovici 15. stor. za Mateja Korvína zasa tretí - korvínovský múr. Istý čas existoval aj štvrtý múr, ale ten bol vlastne len valom hliny, lebo keď do neho dopadla delostrelecká guľa, tak (na rozdiel od hradieb) nič nepováľala. Ináč, takéto gule mohli vážiť aj okolo 36 kíl, veď tá najväčšia, ktorú tu archeológovia objavili, vážila toľko a mala priemer takmer štvrť metra.
Kvôli týmto fantastickým objavom narýchlo vznikol projekt obrovskej betónovej platne, ktorá prekryla vykopávky a následne aj podzemné archeologické múzeum. Platňa musela byť taká silná, aby udržala koľajnice i električku, keď po nich pôjde. Hlavná ulica tým pádom vyzerá tak ako predtým, len sú na nej polmesiacové otvory, ktoré vás majú privábiť do podzemia. O zvyšky opevnenia Košíc však možno aj zakopnúť. Časť hradbovej veže, ktorá bola aj vstupnou bránou do mesta, je nadstavaná asi pol metra nad úroveň ulice, aby ste si tam mohli sadnúť a aj lepšie si ju predstaviť. Pre zaujímavosť, v stredoveku by ste takto boli vo výške asi dvoch metrov, pretože mesto rastie, čiže stredoveký chodník bol zhruba o toľko nižšie od súčasného. Inde, kde hradby práve nevidno, ale sú v zemi, rozpoznáte ich podľa nepravidelných dlaždičiek, a to aj na Mlynskej, Alžbetinej či pri dopravnej priemyslovke.
Rekonštrukcia centra sa kvôli hradbám predĺžila o rok a predražila o niekoľko desiatok miliónov korún. Vstupenka do unikátneho múzea, v ktorom sa organizujú aj výstavy a koncerty, však stojí teraz len 30 korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
