hojne navštevované, lebo jeho hrebeň a svahy ponúkajú krajinársky veľmi vďačnú, pritom nenáročnú turistiku. V jeho útrobách sa však skrýva skutočný skvost, azda najkrajšia pseudokrasová tiesňava na východnom Slovensku.
Hneď na začiatok treba povedať, že Bachureň nie je pohorie, kde by mali byť krasové javy. Spôsobuje to absencia karbonátových hornín v jeho stavbe. Bachureň patrí geomorfologicky do Podhôľno - magurskej oblasti Vonkajších Západných Karpát, ktoré je budované flyšovými horninami, najmä pieskovcami, zlepencami a ílovcami. Ak hovoríme o klasických krasových tiesňavách, aké poznáme napríklad zo Slovenského raja či Chočských vrchov, formujú ich zvyčajne povrchové vody v prostredí vápencov a dolomitov. Ak však takéto povrchové formy vzniknú mimo krasových oblastí, hovoríme o pseudokrase. To isté sa týka aj podpovrchových fenoménov, ako sú rôzne pukliny a jaskyne. Tie klasické sa opäť viažu na rozpustné karbonátové horniny (blízkym príkladom môže byť jaskyňa Zlá diera, ktorá sa nachádza v dolomitovej šošovke na rozhraní pohorí Branisko a Bachureň), v presudokrase sú to však prevažne jaskyne puklinového charakteru. Svojim spôsobom je tak vznik podobnej tiesňavy vo flyši absolútne netypickým krajinným prvkom a vzácnym fenoménom. Jej vznik má zrejme na svedomí povrchová voda, ktorá však nemá v spomínanej tiesňave trvalý tok a aj svahové pochody, na flyši dosť časté.
Dosť bolo teórie, venujme sa samotnej tiesňave. Miestni obyvatelia ju nazvali Parkaň a nachádza sa v severnom svahu vrchu Mindžová (920 m), ktorým sa prakticky končí hlavný hrebeň Bachurne. Nenájdete ju naznačenú na žiadnej turistickej mape, ani v sprievodcoch, je aj mimo pozornosti značkárov a teda aj širokej turistickej verejnosti. Je to zvláštne, lebo v literatúre sa spomína už v roku 1841... Je v nej rozhodne čo obdivovať. Celková dĺžka tiesňavy presahuje 200 metrov, pričom sa člení na Horný a Dolný Parkaň. Skalné steny miestami dosahujú až 10-metrovú výšku. Parkaň sa stal aj predmetom pozornosti prešovských jaskyniarov, ktorí tu podľa údajov v literatúre z roku 1999 našli päť jaskýň s názvami Dymiaca diera, Vianočná priepasť, Priechodná jaskyňa, Ľadová priepasť a Pivnica. Ani jedna z nich nie je sprístupnená, ich pokútne návštevy môžu byť veľmi nebezpečné. Najmä, ak si uvedomíme, že v najdlhšej z nich namerali jaskyniari až 120 dĺžky a 27 metrov hĺbky! Z jaskýň v lete dýcha poriadny chlad, sneh a ľad sa v nich drží takemr počas celého roka, dno jednej z priepastí je dokonca trvalo zaľadnené. Aj geológovia si prídu v Parkani na svoje, majú možnosť sledovať perfektne poukladané flyšové vrsty a okrem toho na niektorých miestach vytvára hrubozrnný zlepenec skutočne zaujímavé útvary.
BEDEKER
Prístup: Nie je vyznačený, s dobrým orientačným zmyslom však nie je problém trafiť. Z obce Renčišov sa treba vybrať po ceste smerom k vlekom v stredisku Búče. Na parkovisku pri dolnej stanici najnižšieho vleku treba prejsť cez potok, zabočiť doľava a chvíľu sa vracať popri okraji lesa, ktorý máme po pravej ruke. Po niekoľkých desiatkach metrov narazíte na potôčik, tečúci v hlbokom jarku. Tu začínate stúpať po lesnej ceste, pričom potok máte po ľavej ruke. Približne po 20 minútach výstupu cesta prechádza na ľavú stranu, druhá odnož sa prudko stáča doprava. Tu treba pokračovať stále po pravej strane jarku, postupne sa po nevýraznom hrebienku stočiť doprava a po niekoľkých desiatkach metrov sa ocitnete pri dolnom okraji Parkane. Odporúčame výstup dnom tiesňavy, ktoré je poriadne divoké, späť sa vrátiť po ľavom okraji pri pohľade zhora. Z opačnej strany sa dá do Parkane trafiť aj z vrcholu Mindžovej. Tu sa treba pobrať smerom na sever po nevýraznom hrebienku (nie po hlavnom smerom na Ortáš), po niekoľkých desiatkach metrov vojsť do lesa a čochvíľa sa objavia skalné útvary vrcholovej časti Parkane. Odporúčame mapu VKÚ Harmanec č. 115 - Šarišská vrchovina, Branisko.
Zaujímavosti okolia: hrebeň Bachurne - Bachureň (1 081 m), Búče (1 005 m), Mindžová (920 m), jaskyňa Zlá diera, okolie Lačnova a Lipoviec, Lačnovský kaňon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
