prvotný nápad a zháňanie materiálu, potom prvým krokom bude nákres a meranie. Správne meranie a dôkladné rozváženie jednotlivých úkonov sú dôležité prípravné práce, pretože predchádzajú mnohým omylom pri ďalšej práci a znehodnoteniu materiálu. Ďalším zo základných úkonov je delenie materiálu na menšie časti, čím vznikajú jednotlivé dielce, nazývané tiež obrobky.
Nasleduje najdôležitejší krok, tým je kompletizácia jednotlivých obrobkov do nového celku, pričom používame rôzne spôsoby spájania. Tie záležia predovšetkým od použitého materiálu, ale tiež od toho, aké pevné spojenie sa v danom prípade vyžaduje, a tiež od toho, či má byť spoj rozoberateľný alebo nie.
Spájkovanie
Pri pojme spájkovanie alebo letovanie si mnohí predstavia rádioamatérske práce, opravu elektroniky a pod., keď spájkujeme rôzne odpory a diódy k základnej doske. Spájkovanie je však aj vhodný spôsob spájania kovov, najmä drôtov, práve v podmienkach domáceho majstrovania. Na rozdiel od zvárania, ktoré vyžaduje nie práve lacné špeciálne zariadenie, navyše by sme mali mať aj odborné zváračské skúšky, spájkovanie zvládneme bez väčších nárokov na materiál.
Zatiaľ čo pri zváraní sa žeraví nielen elektróda alebo zváracia tyč, ale aj okraje kovov, ktoré spájame, pri spájkovaní sa roztaví len spájka, ktorá spojí pripravené kovové predmety. Hlavným rozdielom teda je, že spojované predmety sa neroztavia. Na spájkovanie je potrebná podstatne nižšia teplota, pretože spájkovací materiál je z mäkkých kovov, najčastejšie sú to zliatiny cínu. Tvary pripasovania môžu byť tupé, šikmé alebo špirálové. Príklady sú na obrázku. Prekrytie pri predĺžení má byť jeden až trojnásobkom hrúbky materiálu. Medzi spájanými kusmi musí zostať drobná medzera, aby spájka do nej mohla zatiecť a vyplniť ju.
Spájku nahrievame spájkovačkou, ktorá je dnes už najbežnejšia elektrická. Poznáme aj plameňom nahrievané spájkovačky, tie však neudržia dlho potrebnú teplotu a práca s nimi je zdĺhavá. Elektrické spájkovačky môžu byť tzv. pištoľové, aj ceruzkové malé spájkovačky s malým príkonom, vhodné na jemné elektrotechnické práce alebo väčšie spájkovačky s klinovým hrotom na spájkovanie plechov a bežné klampiarske práce. Spájkovanie na tvrdo je ďalší spôsob, v zásade ten istý ako spájkovanie na mäkko, no spájkou je materiál, najčastejšie mosadz, ktorý vyžaduje vyššie teploty na roztavenie. Tie už spájkovačkou nedosiahneme, preto sú potrebné špeciálne plynové alebo benzínové horáky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
