priechode Čirč - Leluchów. Hladní východniari tu využívajú reálne bezcolnú zónu na uspokojenie základných biologických potrieb. Mäso je v Leluchówe takmer o polovicu lacnejšie. Orgány colnej správy na oboch stranách hranice sa hromadnému nákupu Slovákov v Poľsku nebránia. Polená nakupujúcim nehádžu pod nohy, napriek tomu, že väčšina prekračuje všetky povolené normy. Realitu hromadného nakupovania v Leluchówe sme zaznamenali v sobotu minulý týždeň. Dopoludnie tu strávili v rade na mäso štyri stovky východniarov, najme z okresov Sabinov a Prešov.
Vlak je prostriedok bezcolného obchodu a slobody prekročenia hraníc
Nákupná horúčka poľskej kuraciny začína v zrýchlenom vlaku. Do preplneného vozňa sme nastúpili s päťdesiatimi východniarmi, ktorý do Čirča prišli autom. Vlak treba využiť, aby sa človek vyhol colnej kontrole. Polhodinové zdržanie pred hranicou spôsobila snaha sprievodcu vyzbierať štyridsať korún od každého čo pristúpil. Štyridsať slovenských korún je legálne poľské míto potvrdené paragónom. V preplnených uličkách vagónov sa vám môže ľahko stať, že vás sprievodca prehliadne. Rovnaká situácia je vo vlaku aj na ceste späť o tri hodiny neskôr. V sobotu sa do neho z perónu v Leluchówe nahrnuli štyri stovky spokojných a mäsom nabalených našincov. Údeninou navoňaný vlak sa zo stanice nepohol ešte 45 minút. Tým, ktorí namietali, že za dva kilometre cesty do Čirča nebudú platiť štyridsať korún poľský sprievodca s úsmevom vysvetlil "Či Čirč, či Košice, všetko jedno."
Pasová kontrola vo vlaku na ceste do Poľska absentovala úplne, pri spiatočnej stačilo vystrčiť pasy nad hlavu a hraničný policajt letmým pohľadom skonštatoval, že je všetko v poriadku. Colníci sa do batohov plných mäsa radšej ani nepokúsili nazrieť. Je im jasné, že by v nich našli desiatky kilogramov čerstvého mäsa. Nemajú dosť morálnej odvahy, aby vytešeného krajana pokutovali za prekročenie päťkilogramového limitu na dovoz nespracovaného mäsa, poprípade dvoch kilogramov cukru.
Poľský obchodník je k dispozícii okamžite po vystúpení z vlaku
Divadlo profesionálneho obchodu v poľskom Leluchówe začína okamžite po vystúpení z vlaku. Každý chce byť pri svojom predajcovi čo najskôr. Netreba pri tom bežať až do improvizovaného krámu. Poľský obchodník čaká na svoju klientelu na stanici s tranzitným vozidlom, do ktorého bleskovo nakladá aj desať nakupujúcich. Môže sa vám stať, že sediac na podlahe auta poslúžite spolucestujúcej starenke ako stolička. Po celom Leluchówe sú roztrúsené obchodíky, do ktorých každý z predajcov svojich zákazníkov privezie v niekoľkých várkach. Niektoré sú umiestnené v prízemí rodinných domov, niektoré v plechovej garáži. Na forme tu nikomu nezáleží, podstatný je obsah. Kuracie stehná za 35, prsia po 108, morčacina za 130, klobásy po 60, cukor za 23 korún. Takéto lákadlo stojí za trochu stresu po ceste.
Neprekonateľní poľskí obchodníci majú všetko pod kontrolou. Nákup je napriek obrovským množstvám, ktoré Slováci ťahajú domov rýchly. Ako prezent sa po zaplatení rozdáva kapucino, alebo káva. Šálku horúcej kávy a štamperlík pálenky dostane každý, kto u Poliaka nakúpi. Spokojnosť je v Leluchówe zjavná na oboch stranách.
Čirč z obchodu neťaží, nezasvieti ani lampy na svojej strane hraníc
Poliaci zažívajú nával slovenských zákazníkov v Leluchówe minimálne od minulej jesene. Pôvodne bolo míto za prechod hranice desaťkorunové a končilo vo vrecku sprievodcu. Sadzba sa po medializácii zvýšila na štyridsať korún, potvrdených blokom. Poľskí sprievodcovia dnes tvrdia "Nie sme Jánošíci. Tešíme sa, že vám môžeme pomôcť. O chvíľu to bude aj tak všetko európske."
Sobotňajšie štyri stovky nakupujúcich nie sú podľa nich každodennou realitou, hoci obchod s mäsom cez hranice beží stále. Posledná sobota bola vygradovaná obdobím po výplatách a blížiacou sa Veľkou Nocou. "Keby som mal plat 20-tisíc korún, tak tu nepoleziem," vysvetlil nám pointu svojho výletu jeden zo Sabinovčanov nabalený nákupom. Poľské mäso je naviac od slovenského chuťovo takmer nerozoznateľné.
Čirč je obec na slovensko-poľských hraniciach. Podľa starostu Jána Labaša zo situácie neťaží, napriek tomu, že už dnes prežíva realitu slobodného obchodu Európy. Poslednú sobotu aj on považuje za extrém, ktorý prekročil všetky doterajšie počty. Čirčania majú Leluchów za humnom, vedia však, že v ňom poľská lacnota nekončí. Nakupovať chodia do Noweho Sanczu, či Musziny. Sú tam obchody, kde je ešte lacnejšie.
Jediným zdrojom príjmu, ktorý by obec Čirč z malého pohraničného styku dnes mohla mať, je vyberanie parkovného. Desiatky automobilov tu parkujú počas nákupu. Cesta na ktorej stoja však nie je obecná, ale štátna. Parkovné sa teda nekoná. Starosta Labaš je smutný zo stavu, ktorý na hraniciach vznikne o chvíľu. Hraničný prechod je vybavený novým osvetlením. Poliaci svoje zasvietia, na slovenskej strane však bude podľa všetkého tma. Obec, nemá 80-tisíc korún na elektriku potrebnú na osvetlenie. Podľa starostu sa mal na osvetlení pôvodne podieľať štát. Novinka, ktorá platenie za elektrinu posunula obci znamená tmu na slovenskej strane hraníc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
