závislosť od alkoholu a stať sa zodpovedným, rozvážnym mužom a vzorným otcom rodiny. No nikde sa už nedočítate, čo ho vlastne na herecký Olymp vynieslo a vďaka čomu na ňom stále zotrváva. Museli by ste sa vrátiť minimálne do roku 1992, keď sa Gibson podujal na náročnú úlohu režírovať svoj prvý film Muž bez tváre. "Chystám sa režírovať film a dosť sa toho bojím," vyznal sa austrálskemu režisérovi Petrovi Weirovi, ktorý kedysi Gibsona režíroval vo filme Rok nebezpečného života. "Máš sa čoho," usmial sa vtedy Weir.

A naozaj. Nasledujúce mesiace na opačnej strane kamery stáli Gibsona neskutočné úsilie. Býval taký vyčerpaný, že zaspával na scéne uprostred vety. Za každú cenu chcel ukázať, že divákom dokáže porozprávať dojímavý a nezabudnuteľný príbeh. Podarilo sa. Na premiére označili noviny Los Angeles Times Muža bez tváre za "veľký úspech". Týmto filmom Mel Gibson znova prejavil jednu z vlastností, ktorým vďačí za hviezdnu kariéru odvahu prekonávať prekážky.

Hoci prevláda verejná mienka, že tento modrooký sympaťák pochádza z Austrálie, nie je to pravda. Mel Gibson sa narodil 3. januára 1956 v Peekskille v štáte New York ako šieste z jedenástich detí. Mal tri staršie sestry a troch bratov narodených v rozmedzí dvoch rokov po ňom. Chlapci s obľubou skákali zo strechy stodoly, hádzali na seba kamene a ustavične sa bili. V takej bande mohol prežiť iba skutočný bitkár. Keď sa rodina presťahovala do Sydney, Melove eskapády sa ešte vystupňovali. "Ako dvanásťročný som sa stavil so spolužiakmi, kto dostane za jeden deň najviac výpraskov. A vyhral som." Nohavice musel stiahnuť dvadsaťsedemkrát.

Na jeho povahu však vplýval aj otec Hutton, ktorý bol brzdárom na železnici a zároveň zbožným katolíkom, neuznávajúcim fajčenie, alkohol a predmanželský sex. Hoci Mel ako správny rebel tvrdú výchovu odmietal, časom zistil, akú rolu môže hrať v živote pevné presvedčenie. Dnes je rovnako zásadový ako jeho otec.

Po strednej škole, ktorú skončil s odretými ušami, nastúpil v továrni na výrobu džúsov a vôbec neuvažoval o hereckej kariére. Sestra Mary však odhalila bratov herecký talent a prihlásila ho na sydneyský Národný inštitút dramatického umenia. Oesmnásťročného výrastka to síce otrávilo, no na konkurz išiel bolo to napokon lepšie, ako nudná práca v továrni. Na jeho veľké prekvapenie ho prijali. Na povahe sa mu však tento úspech neodzrkadlil. Stále bol spurný a svoje rebelantstvo hnal až do krajnosti keď odmietol zahrať etudu, ktorú pokladal za stratu času, zo školy ho takmer vyhodili. Postupne sa však menil a na konci štúdia roku 1977 našiel v herectve zmysel života.

Vtedy síce už vedel, čo chce v živote robiť, no vybúrený ešte zďaleka nebol. Necelý týždeň pred konkurzom na sci-fi film Šialený Max ho tak doriadili v krčmovej bitke, že sa na konkurze vôbec nechcel zúčastniť. No rolu nakoniec dostal jeho pootĺkaná tvár totiž režisérovi Georgeovi Millerovi dokonale zapadla do predstavy drsného samotárskeho policajta. A Šialený Max sa stal v Austrálii najväčším kasovým trhákom roku 1979.

V tom čase sa Gibson zoznámil s atraktívnou zdravotnou sestrou Robyn Mooreovou. Z priateľstva sa po roku zrodila veľká láska. Vzali sa v lete 1980 a v nasledujúcom roku sa im narodila dcéra Hannah.

Divácku priazeň priniesli Gibsonovi titulné roly vo filmoch Gallipoli a The Road Warrior. Jeho popularita rástla, no ťažko sa vyrovnával s tým, že ho väčšina hodnotí najmä podľa atraktívneho vzhľadu a len málokto podľa talentu. A tak sa stále usiloval získať charakterové úlohy zúčastnil sa konkurzu na rolu Mozarta v Amadeovi, ale nepochodil. V rokoch 1983 až 1985 nakrútil päť filmov a začali naňho naplno doliehať tienisté stránky popularity. Priveľa práce a takmer ustavičné odlúčenie od rodiny si vybrali svoju daň. Od zlosti začal veľa piť a čoskoro mal vážne problémy. "Všetko sa odohralo prirýchlo," priznal. "Musím pribrzdiť, lebo sa úplne dorazím."

Opitý zavinil 24. apríla 1984 v Toronte dopravnú nehodu. Skúška ukázala nepovolenú hladinu alkoholu v krvi a polícia ho zatkla. Keď zavolal Robyn, čo sa stalo, rozčúlila sa: "Dočerta, čo sa to s tebou deje?"

"Musím si od filmu na čas oddýchnúť," priznal napokon a odišiel za rodinou na ranč v austrálskom štáte Victoria. Staral sa tam o stádo kráv, s otcom prestaval chatu a stodolu a opäť našiel cestu k manželke a deťom. Krása všednej každodennosti mu vliala do žíl novú krv. Do Hollywoodu sa vrátil až po osemnástich mesiacoch, roku 1987, na nakrúcanie filmu Smrtonosná zbraň. Rola drsného policajta v tejto sérii thrillerov mu priniesla obrovskú popularitu a všetko sa opakovalo: kritici sa opäť zameriavali skôr na jeho príťažlivý vzhľad, než na herecké schopnosti. Jeden z nich dokonca napísal, že vďaka svojej ľúbivej tvári nemusí Gibson na plátne robiť viac, ako len postávať.

Všetkým však vypálil rybník úlohou, ktorú by uňho nik nečakal Shakespearovým Hamletom. Nijaké štúdio však nechcelo film financovať. Nik neveril, že by Gibson mohol Hamleta zvládnuť. Napokon mu nezostalo iné, len vysnívaný projekt financovať sám. Film prekonal všetky očakávania. "Gibson nikdy nebol taký strhujúci," nešetrila chválou kritika. "Jeho výkon je inteligentný, jedinečný a celkom zbavený vzletných póz." Gibsonov herecký talent sa konečne dočkal uznania.

Čoskoro mu vedenie Paramount Pictures ponúklo titulnú úlohu v Statočnom srdci, historickom príbehu o škótskom povstalcovi Williamovi Wallaceovi, ktorý viedol ľud v boji za slobodu svojej krajiny. Ponúkol sa, že chce vo filme nie len hrať, ale ho aj režírovať. "Ten film si z každého hľadiska koleduje o nepriazeň kritiky," napísal jeden reportér. "Gibson v ňom chodí v sukni, s dlhými vlasmi a tvár má pomaľovanú bojovými farbami, nehovoriac o tom, že sa usiluje porozprávať dávno zabudnutý príbeh, ktorý nemôže nikoho upútať." Gibsonovi sa však odhodlanie vyplatilo. Statočné srdce sa stalo jeho filmovým triumfom. Z málo sľubného príbehu o stredovekom hrdinovi vytvoril jeden z najzaujímavejších zážitkov posledných rokov. Film získal dva Oscary za najlepšiu réžiu a za najlepší film roka 1995.

Gibson, verný svojej povahe, neprestáva Hollywood prekvapovať a pohŕda typickými slasťami, ktoré prináša so sebou sláva. Namiesto toho, aby si najal limuzínu s vodičom, jazdí sám a pri nakrúcaní stojí s celým štábom v rade na obed pri jedálenskom aute. Známy je jeho citát z úvodu filmovej verzie románu Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita, ktorý často opakuje: "Ak vám dajú linajkový papier, píšte krížom."

Napriek objavenej režisérskej vášni zostáva preňho najdôležitejšia rodina. K svojmu manželstvu pristupuje spôsobom, ktorý je pre Hollywood veľmi netypický. "Vylúčil som možnosť rozvodu. Jednoducho ju nepripúšťam. Neurobím to." Všetok voľný čas prežíva so svojimi siedmymi deťmi a projekty, ktoré si vyžadujú dlhodobé odlúčenie od rodiny, odmieta. Miesta a termíny ďalších nakrúcaní do značnej miery určujú letné prázdniny jeho potomkov. "Keď vychovávate deti, jednoducho chcete byť s nimi."

Najnovší Gibsonov film The Passion Of Christ (Umučenie Krista), ktorý mal premiéru v USA 25. februára 2004 a u nás ho budeme môcť vidieť začiatkom apríla, vyvolal v amerických médiách obrovskú diskusiu. Niekoľko článkov informovalo o tom, že film vo Vatikáne videl pápež a údajne povedal: "Je to tak, ako to bolo." Správu však Vatikán rýchlo dementoval. "Celá moja kariéra smerovala k tomu, aby som nakrútil práve tento film," vyznal sa Gibson. "Chcem od ľudí, aby pochopili, že ide o skutočný príbeh, chcem, aby zažili túto skúsenosť. Dúfam, že film bude pre ľudí odkazom, aby zmenili svoje životy. Pripomenie im enormnú veľkosť obetí za nás všetkých."

Napriek tomu, že Gibson z filmu vystrihol najkontroverznejšie časti, židovskí predstavitelia v ňom vidia posolstvo namierené proti nim. Istý rabín sa o ňom vyjadril nasledovne: "Tento film a hovorím to ako rabín, nemá v sebe absolútne žiadne pozitívne teologické posolstvo. Jediným jeho odkazom je, že židia sú zodpovední za Ježišovu smrť. Film hovorí o láske, ale len minimálne. Jednoducho vykresľuje židov ako Ježišových vrahov."

Sám Gibson sa kritike nebráni: "Pokúsim sa mlčať, zatiaľ čo budú na mňa strieľať z kanónov," povedal štyridsaťosemročný Mel Gibson v rozhovore pre nemecký dvojtýždenník TV Movie. Na otázku, čo si o filme myslí jeho rodina, sedemnásobný otec povedal: "Moje staršie deti ho ešte nevideli, najmladší syn by ho ani nemal," nezabudol však dodať, že rodina stojí za ním.

Mel Gibson sa teda chystá dobýjať ďalšie neznáme územia. Ak pri tom bude mať šťastnú ruku, jeho talent nepochybne získa ďalšie uznania. A súčasne sa znova potvrdí vlastnosť, ktorá ho odlišuje od ostatných jeho statočné srdce.

* * *

Život je tvrdý a všetci prijímame rany

O Ježišovi Kristovi vzniklo už mnoho filmov. Čo vás viedlo k tomu, aby ste nakrútili ďalší? Čo je v tom vašom nové, čo v predchádzajúcich nebolo?

"Videl som viacero verzií filmov, ale nerozumel som im, nevedel som im uveriť. Jedného dňa som začal premýšľať o Ježišových útrapách, vážne som si vstúpil do svojho svedomia a srdca a vtedy som začal chápať a veriť. Toto je tá verzia, ktorá sa nakrútila. Pokúsil som sa vykresliť príbeh najskutočnejšie, ako to len bolo možné. Chcel som dosiahnuť, aby si diváci pripadali, akoby boli naozaj pritom a aby uvideli udalosti tak, ako sa naozaj odohrali. Zároveň je to však aj veľmi osobné."

Je evidentné, že na výrobu filmu ste sa pripravili veľmi dôkladne. 25 miliónov ste investovali z vlastného vrecka. Aké osobné pocity a potreby vás viedli k natočeniu takéhoto filmu?

"Nevedel som ho nenatočiť. Musel som. Približne pred trinástimi rokmi som vo svojom živote dospel k jednému výraznému bodu. Premýšľal som o Kristových utrpeniach, o jeho ukrižovaniu a pozastavil som sa nad tým. Život je tvrdý a všetci prijímame rany - ani ja som nebol výnimkou. Priklonil som sa ku Kristovým ranám, aby som nimi vyliečil svoje vlastné poranenia. Medzitým som veľa čítal, študoval vieru, sužoval sa a modlil a začal som vidieť v sebe samom, čím všetkým musel Ježiš prejsť. Začal som ho chápať spôsobom, akým predtým nikdy a to napriek tomu, že jeho príbeh som počul predtým veľmi veľakrát. Bolo to ako pri pôrode: Tým, že ma príbeh o Kristových útrapách osvietil, začal vo mne rásť až dosiahol moment, keď som cítil, že sa musím vyrozprávať, musím to zo seba dostať."

Veľa sa rozpráva o vysokej úrovni hodnovernosti filmu. Jednotlivé trýzne sú predostierané veľmi realisticky, až brutálne... Hodne sa využíva latinčina. Inde ste zase umeleckú uzdu povolili. Napríklad satana hrá herečka alebo vaše odhodlanie, aby sa farby filmu silne podobali Caravaggiovým maľbám. Prečo bolo také dôležité niektoré veci zobraziť tak verne, kým inde ste boli povoľnejší? A ako ste rozhodovali, ako hlavná hybná sila filmu, kde natiahnúť čiaru medzi týmito dvoma realitami?

"Skutočne som prečítal veľké množstvo literatúry. Absolvoval som nespočetnú hromadu konzultácií s teológmi, vedcami, kňazmi a spisovateľmi. Študoval som bibliu. Nasal som do seba každučkú informáciu a myšlienku s ňou súvisiacu. Pamätal som na toto všetko a postupne sa to vstrebávalo vo filme do konkrétnych kontúr. Film je verný k evanjeliu, ale musel som doplniť mnoho detailov a tu som využil všetky tieto poznatky. Okrem toho som mal pocit, že množstvo vedcov nie je ujednotených na historických faktoch - napríklad, či Ježiš sám niesol kríž alebo či mal klince v dlaniach alebo na predlaktiach. Keďže sa odborníci navzájom spochybňovali, dosiahli to, že som sa držal vlastných prameňov a rozličné nezhody som riešil po svojom."

Aké očakávate ohlasy od divákov?

"Dúfam, že sa ľudia zamyslia. Film je o viere, nádeji, láske a odpustení. Ak tieto veci dokážu nadchnúť ľudí, dostaví aj úspech. Dúfam, že film vyvolá u ľudí otázky, ktoré ich prinútia, aby si "Knihu" znovu prečítali."

Čo znamená film pre vás?

"Môj duševný život sa zmenil pozitívnym spôsobom. Modlím sa za ľudí, ktorí sú nervózni. Úprimne verím, že ich podozrievanie je mylné. Tento film bude ľudí k sebe viac približovať, nie je predurčený pre nenávisť a násilie. Takto pociťujem film ja a aj väčšina ľudí, ktorí už film videli."

Tento váš počin je ale drasticky odlišný od všetkého, čo ste robili doteraz. Aké budú vaše ďalšie kroky?

"Ešte vždy existuje veľmi veľa príbehov, o ktorých je treba sa zmieniť. Nemyslím si, že som už dokončil sfilmovanie týchto poslaní. Príbeh o Kristovom trýznení a úmrtí je tým najväčším príbehom a Ježiš je tým najväčším hrdinom, ale to neznamená, že iné podoby hrdinstva sa nás už nedotýkajú."

* * *

Curriculum Vitae Mela Gibsona

Skutočné meno: Mel Columcille Gerard Gibson

Dátum a miesto narodenia: 3. januára 1956, Peekskill, New York

Povolanie: herec, režisér, producent

Vzdelanie: National Institute of Dramatic Art, Sydney, Australia

Manželka: Robyn Gibson (od roku 1980)

Deti: Hannah, Edward, Christian, William, Louis, Milo, Tommy

Otec: Hutton Gibson

Matka: Ann Gibson (umrela 1990)

Súrodenci: Mel Gibsons bol šiestym dieťaťom z jedenástich detí

Výška: 178 cm

Farba očí: modrá

Farba vlasov: svetlo hnedá

Z jeho filmov ako herec: Mad Max I, II, III, IV (1979, 1981, 1985, 2004), Smrtonosná zbraň I, II, III, IV, (1987, 1989, 1992, 1998), Hamlet (1990), Air America (1990), Večne mladý (1992), Maverick (1994), Statočné srdce (1995), Výkupné (1996), Odplata (1999), Po čom túžia ženy (2000), Patriot (2000), Spievajúci detektív (2003)

Ako režisér: Muž bez tváre (1993), Statočné srdce (1995), Umučenie Krista (2004)

Autor: Spracoval Robert BUČEK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.