Janka Lehotského - lídra a speváka kapely Modus
1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Doteraz mi nie je jasný, hoci už som k tejto veci dostal zopár vysvetlení, systému fungovania mobilného telefónu. Nechápem, ako môže ísť, keď je v tej sieti zapojených toľko ľudí a človek napríklad z Austrálie vás nájde v hocijakej skrýši. Tak isto ako e-mail a všetky podobné veci. Je to pre mňa ako absolútneho laika síce úžasné, no absolútne nevysvetliteľné.
2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
- Keď som bol menší, hádzal som jedlé gaštany len tak z roztopaše do ohňa, ktoré potom musel vyberať môj otec. A potom mi dával len tie divé, aby som si s nimi hádzal. No tie už potom z ohňa nevyberal...
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Vždy som túžil byt tučniakom, lebo potom by som nemal problém s oblečením. So všetkými by som sa kamarátil, najviac by som si pamätal tučniaka číslo 17 a s číslom 253 by som bol najväčší kamarát. Preto pozdravujem aj J. M. Jarreho, ktorý má na Oxygen IV videoklip s tučniakmi, je to môj človek.
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- Do vienka som dostal kopu dobrých vecí od rodičov. Som doslova kompletne vybavený, takže sudičky sa už nemuseli namáhať...
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Najlepší pocit má človek vždy po dobre vykonanej práci, tá môže byt rôznorodá. Napríklad mám taký pocit po každom vydarenom koncerte, lebo aspoň vidím, že to, čo robím, má nejaký zmysel a niekam to smeruje. Teší to nielen mňa, ale dúfam, že aj poslucháčov.
6. Čo vás otravuje?
- Otravujú ma ľudia, ktorí sú dotieraví, zákerní, vyložene netaktní. Takí sú aj v mojom okolí, no človek musí byt určitým spôsobom aj trochu herec a pokiaľ má na to náladu, zahrať milého človeka a ukázať tej otrave, že to nie je v poriadku.
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Posledné prekvapenie bolo, keď som sa na nedávnom koncerte pozrel na kolegu z kapely Ľuba Noska, ktorý sa tak sústredil na svoj výkon, že mu až z úst vyletela žuvačka. V prvej chvíli to však vyzeralo na zub...
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Mám strach z hlbočiny. Idem síce aj do mora, no keď je to už viac ako 10 metrov, mám z toho veľmi zlý pocit. Už len keď vidím nejakých potápačov v hĺbke, chytá ma z toho depresia. V Toronte som na motorovom člne išiel po tamojšom jazere, bola tma a vtedy som sa veľmi bál. No úplne najhoršie by bolo, keby som sa ocitol na šírom mori a nevedel by som, ktorým smerom mám ísť.
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
- Dosť mi zostáva nad vecami, ktoré sa teraz dejú. Napríklad človeka vypustia z basy, potom ho zas zavrú, potom sa opäť dostane na slobodu, to fakt nechápem. Neviem, či to je sranda, alebo či tí kompetentní ľudia žartujú s tými inými. Neviem, či sa niečo podobné deje aj inde, no podľa mňa je to dosť choré.
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
- Narodila sa mi vnučka, je to pre mňa úžasné, že sa narodí nový človek. Aspoň si ako dedko predĺžim to obdobie, ktoré som už ako otec zažil.
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
Treba skúsiť všetko, no keď musím niečo urobiť, čo neviem, skúšam to robiť intuitívnym spôsobom.
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
- Sníva sa mi to, že zabudnem text a trebárs hrám v nejakom divadle a zrazu prídem na tom, že hovorím blbosti a neviem si spomenúť, kde som sa dostal. To je veľmi zdrvujúce. Vždy sa potom z toho pretrhnem a celý sa trasiem.
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Človek by mal neprestať byt dieťaťom, možno je to veľmi smiešne, keď sa detsky chová. Každopádne to vnútro je detské, kúsok toho detského ja nosí každý z nás v sebe. V podstate každý sme dieťaťom, len niekto sa za to hanbí, iný sa tým chváli a iný je z toho nešťastný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
