nezasiahol proti týmto firmám a nezabránil tak škodám, ktoré občanom vznikli ich činnosťou.
"Štát vedel, že sa páchal trestný čin, pričom mal právo a povinnosť zasiahnuť, ale neurobil tak," odôvodňuje podanie žalôb Hagyari. "Na činnosť týchto subjektov pritom upozorňovala Národná banka Slovenska (NBS) aj rezort financií, no i napriek tomu, že štát už skúsenosti s podobnými subjektmi mal a mal aj kompetencie, nezasiahol," dodal. Podľa neho bol pri masívnej reklame na občanoch SR páchaný trestný čin v priamom prenose. O spoluzodpovednosti ľudí a výške odškodného by mal teraz rozhodnúť podľa advokáta súd.
Hagyari chce žalobu oprieť o zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom z roku 1969. Ako ďalej skonštatoval, aj podľa Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví a majetku iného. "Takúto povinnosť má ako účastník občiansko-právnych vzťahov aj štát," povedal. Počet klientov, ktorých bude Hagyari zastupovať, závisí podľa neho od Združenia poškodených občanov (ZPO), ktoré podávanie žalôb organizuje a koordinuje. "Avšak žalobcami sú jednotliví poškodení občania a nie združenie," spresnil.
Na Slovensku po páde menších nebankových subjektoch ešte spred roka 2000 postupne začali krachovať aj veľké firmy ako Horizont, B.M.G. Invest, Drukos, AGW, SaS a Sporoinvest. Desiatkam tisíc dôverčivých klientov v týchto firmách zostali vklady dosahujúce objeme zhruba 25 miliárd Sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
