kde divákov nezabudli občerstviť aj novými "bonbónikmi" zo svojho repertoáru. Porozprávali sme sa s hlavnými protagonistami, ktorými sú: Tomáš Palonder, Michal Mikušiak a Matúš Kľúčik.

Na svojom konte už máte albumy - Sladkosti aj Bonboniéru, čo bude ďalej?

Tomáš: "Šľahačka, čerešničky, sviečky, tma a teplučko pod perinkou."

Kedy môžeme čakať teplučko pod perinkou?

Tomáš: "To závisí od toho, ako kúria, aká je hrubá perina a kedy už konečne príde leto. Ale dúfam, že vtedy ešte nepríde nový album. Ten bude až vtedy, keď na neho dozrú skladby, lebo zatiaľ ich aj tak nemáme dosť a albumy sa na Slovensku aj tak nepredávajú, takže je v podstate totálne jedno, či vydáme alebo nevydáme album."

Účinkoval si vo viacerých hereckých projektoch a muzikáloch, dokonca si aj chodil na VŠMU. Máš niečo rozrobené aj v súčasnosti?

Tomáš: "Muzikálom veľmi nefandím, takže pokiaľ môžem, tak sa tam ani neukážem, lebo je veľmi málo muzikálov, ktoré sa mi páčia. Medzi ne napríklad patrí Jesus Christ Superstar, Hair alebo West Side Story. Tie sú veľmi pekné kusy, ale ostatným nerozumiem. Možno, že sú super, ale ja im nerozumiem. Dracula a podobne. Keď divadlo, tak by som sa veľmi rád začal venovať činohre. Uvidíme, či sa to podarí. Herectvo je podľa mňa úžasná práca a veľmi by ma napĺňalo, keby som sa mu mohol venovať. Ale žijeme na Slovensku a tu sa tým nedá dobre uživiť. Je to náročná práca, takže ak už niekto robí v divadle na plný úväzok, je veľmi ťažké mať popritom kapelu. To si treba sakramentsky rozmyslieť. Jedna vec je láska k povolaniu a druhá je tá, že si treba zabezpečiť isté životné minimum."

Takže sa venuješ moderátorstvu preto, lebo ťa to baví alebo preto, že ťa dokáže uživiť?

Tomáš: "Jednoducho robím to, čo chcem. Kapela vznikla spontánne, lebo milujem hudbu a milujem spev, je to niečo v čom sa vyžívam a pokiaľ sa bude dať, budem v tom pokračovať. V podstate je to rovnaké ako s herectvom, lebo treba neustále platiť za skúšobňu, hľadať prostriedky na dopravu, a potom sa báť, či dostanete honorár. Je to ťažké a je to ako hobby. Teraz to je a zajtra to byť nemusí. Napriek tomu, že sme do toho vložili množstvo energie, peňazí a všetkého."

Mám pocit, že si sa v moderovaní za tú dobu viac udomácnil. Je to tak?

Tomáš: "To musia posúdiť diváci, ja neviem... Keďže som študoval herectvo, je to žáner tomu blízky. Herec má určite bližšie k moderovaniu ako k práci na burze. Pre mňa je to normálna práca. V mojom živote sa vyskytla táto príležitosť a ja som sa po uvážení všetkých pre a proti rozhodol, že to skúsim. A teraz dozrel čas, aby som sa opäť posunul niekam inam."

Ako moderátor prichádzaš do kontaktu s inými hudobníkmi a v podstate pôsobíš aj ako novinár. Vnímaš teraz novinárov z iného pohľadu?

Tomáš: "Je veľká chyba, keď ľudia celoplošne milujú alebo nenávidia nejakú skupinu ľudí. Sú novinári, čo sa živia len výmyslami, a sú takí, čo si fundovane nájdu informácie z viacerých zdrojov a napíšu článok tak, aby bol podľa ich svedomia a aby bol čestný. Ja som sa našťastie nestretol s takým záškodníctvom, aké sa udialo napr. proti Gabike Haršányovej alebo iným ľuďom, o ktorých sa neustále píše a klame. Ale pointa je, že na vine častokrát nie sú novinári, ale ľudia, ktorí to kupujú. A oni chcú čítať o vraždách, krviprelievaní, lebo ich to vzrušuje, lebo ak by sa im to nepáčilo, nemohlo by to byť v novinách. Aféry a paparaziovské fotky, ako sa niekto holý kúpal... To nemôže zaujímať nikoho normálneho, ale len úchylákov. A to, že tento národ je poloúchylný, ako aj iné národy, to je dôkazom toho, že sa o tom stále píše."

Ako sa sám vidíš ako moderátor a novinár? Ty sa nikdy nepýtaš na súkromné veci?

Tomáš: "Snažím sa pýtať tak, aby som položil také otázky, ktoré by asi chceli počuť diváci a niekedy dám aj také, ktoré zaujímajú mňa, to závisí od situácie. Každý spevák je niečím zaujímavý a pýtam sa tak ako si momentálne myslím, že treba."

Absolvovali ste reťaz koncertov v Srbsku. Ako si na to spomínate?

Michal: "V Srbsku bolo výborne, hrali sme v Belehrade, v krásnom velikánskom meste, v Novom Sade, atď. Máme na to veľmi dobré spomienky, výborne sa tam hralo a dúfam, že sa tam ešte vrátime. Niekedy v lete, na jeden veľký festival, ktorý sa tam bude konať a je to jeden z najväčších festivalov v Európe."

Matúš: "V Srbsku bolo úplne najlepšie. Vypadli sme z Bratislavy a zo Slovenska, a bol to svetový výlet, a hlavne sme ukázali Srbom, že Slováci vedia hrať a zabaviť ľudí."

O vašej kapele je známe, že miluje sladkosti na všetky spôsoby. Ako ste teda vnímali srbskú kuchyňu, keď ste tam koncertovali?

Tomáš: "Tá kuchyňa mi veľmi nevyhovovala, lebo je v nej dosť veľa mäsa a ja mu neholdujem. Ale uznávam, že keď už som tam videl plieskavicu, musel som ju ochutnať. Plieskavica je ich typické jedlo. Je to sekaná fašírka veľmi natenko opečená, chuťovo je super a zdravotne je to veľmi zlé. Ale človek nemôže byť ako bábika. Je choré, keď je niekto ultraortodoxným vegetariánom alebo keď sa niekto od rána do večera napcháva klobásami. Takže keď si občas dá fašírku, plieskavicu alebo hranolky, nič sa nestane. Takže v konečnom dôsledku nebol žiaden problém."

Matúš: "Plieskavica je strašne ťažká. Je to taká srbská žemľovka, v ktorej je chilli a čo ja viem čo... Je tam pomleté nejaké strašne ťažké mäso, také trošku, povedal by som, Huge MacDonald, čiže prerastený, no a celkovo ma veľmi neoslovila. Lepšie povedané, všetko, len nie srbská kuchyňa."

Michal: "Mne tam veľmi chutilo, výborná kuchyňa. Plieskavica je fantastická a okrem toho majú najlepší kečup na svete."

Dozvedela som sa, že v lete si mal na pláne ísť k moru, že tvojím snom je cesta do Jeruzalema, ale že aj Slovensko je fajn. Ako nakoniec dopadlo leto?

Tomáš: "Normálne. Bol som na Havaji, v Hollywoode, potom som sa odviezol Sputnikom na Mars... Tak ako hocikto iný. Bol som na dovolenke v Grécku, na týždeň a prišiel som v slipoch, lebo na moje životné pomery to bolo hrozne drahé a potom som bol tu. A užíval som si len také obyčajné kúpanie, nudil sa..."

Váš najnovší album Bonboniéra bol krstený fakírom. Ako vás to vôbec napadlo?

Tomáš: "Snažíme sa robiť veci čo najoriginálnejšie. Nie ako celý ten dav baranov. Ale prísť s niečím, čo je zaujímavé pre mňa a čo by mohlo byť zaujímavé aj pre iných. Pokrstiť album šampusom, to je trápne. My sme vymysleli krst ohňom. To je podľa mňa relatívne zaujímavejšie. V rámci krstu sme to trošku znevšednili."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.