povedal minister zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory (SČH) Goran Svilanovič.
"Aby bolo jasné, ani teraz tam nie je veľa civilnej správy, sú tam NATO a (mierová jednotka) KFOR. Ale možno zavedenie plnej vojenskej správy by pomohlo stabilizovať situáciu. Ak sa situácia úplne neupokojí počas nasledujúceho dňa, dvoch, bol by to logický krok," povedal Svilanovič rozhlasovej stanici B92.
Svilanovič dodal, že pondelková návšteva generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoop Scheffera a avizovaná návšteva vysokého reprezentanta EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu v provincii dokazujú, že medzinárodné spoločenstvo si uvedomuje, že kosovský dom z kariet sa rúca. Srbsko-čiernohorský minister obrany Boris Tadič varoval, že čoraz silnejšie hlasy "niektorých politikov, médií a zástupcov intelektuálnej obce" za to, aby armáda SČH zakročila v Kosove, sú "z mnohých dôvodov nebezpečné a nezodpovedné. Každý v tejto krajine by mal vedieť, že angažovanosť našej armády v provincii bez povolenia Bezpečnostnej rady (OSN) a veliteľa KFOR by znamenali, že nad Belehradom budú okamžite lietadlá NATO. Toto rozhodnutie by tiež znamenalo, že KFOR okamžite skončí s ochranou našich krajanov a ich vojaci začnú bojovať s armádou Srbska a Čiernej Hory," povedal Tadič.
Srbský premiér Vojislav Koštunica prirovnal včera násilnosti v Kosove k teroristickým útokom v Madride z 11. marca. Boli podľa neho vopred pripravené a mali „prvky etnických čistiek".
Koštunica hovoril s novinármi po rokovaní s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim, ktorému predstavil svoj plán „kantonizácie" Kosova. Rozdelenie provincie na kantóny však podľa neho nemá nič spoločné s konečným štatútom Kosova. Ide o istú formu decentralizácie moci, ktorá má zaistiť rešpektovanie demokratických princípov a ľudských práv, vysvetlil srbský premiér. Kantonizácia by mala umožniť „normálny život" a zabrániť ďalšiemu násiliu, doplnil.
Situácia v Kosove sa podľa Koštunicu zlepšila, treba však ostať opatrný. Prodi zdôraznil, že aktívna spolupráca srbskej vlády s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) je základnou podmienkou pre pokrok krajiny v približovaní sa EÚ. „Srbská vláda je oddaná svojim medzinárodným povinnostiam," povedal k tomu Koštunica. Srbský premiér ubezpečil o proeurópskej orientácii svojej krajiny. „Európa je našou cestou a naším osudom," povedal Koštunica.
Kosovský prezident Ibrahim Rugova v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera vyhlásil, že provincia musí byť nezávislá, pričom vylúčil akékoľvek kompromisy. "V otázke nezávislosti nie je možný žiaden kompromis. Hranice sú nedotknuteľné, to je základný princíp," povedal v reakcii na možnosť, že oblasť mesta Kosovská Mitrovica na severe provincie by bola pričlenená k Srbsku, aby sa urýchlilo získanie nezávislosti. "To je vylúčené," povedal.
Rugova tiež označil za "potrebné" presunúť kompetencie Misie OSN v Kosove (UNMIK), ktorá provinciu spravuje od júna 1999, na kosovský parlament. "Vzťahy medzi týmito dvoma inštitúciami treba prehodnotiť, to je veľmi dôležitý problém," vyhlásil.
Autor: Belehrad/Brusel (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
