excelentnosti Slovenskej akadémie vied. O štatút takéhoto centra sa môžu uchádzať vedeckovýskumné laboratóriá, v ktorých sa realizuje vedecký výskum na špičkovej úrovni, porovnateľnej s úrovňou popredných svetových laboratórií v danej oblasti. Možno spomenúť, že takéto centrá excelentného výskumu existujú prakticky vo všetkých krajinách Európskej únie. V súčasnosti má na Slovensku štatút centra excelentnosti šesť laboratórií SAV (ich súčasťou môžu byť aj pracoviská, nepatriace pod SAV). O dobrej úrovni výskumu na východnom Slovensku svedčí to, že obe centrá v rámci oddelenia vied o neživej prírode sú situované v Košiciach (druhým je centrum Nanosmart, vytvorené Ústavom materiálového výskumu a ďalšími pracoviskami).
Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt je v podstate spoločným nízkoteplotným laboratóriom Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach. Toito laboratórium patrí do takpovediac elitného klubu približne 20 laboratórií na celom svete, ktoré sú schopné experimentálne pokryť oblasť fyziky veľmi nízkych teplôt, teda teplôt v blízkosti absolútnej nuly. Laboratórium disponuje unikátnymi experimentálnymi zariadeniami, umožňujúcimi študovať vlastnosti látok v širokom teplotnom rozsahu od približne 100 mikrokelvinov (to je len sto milióntin stupňa nad absolútnou nulou) po izbové teploty. Spomedzi aparatúr treba spomenúť najmä zariadenie na získavanie submilikelvinových teplôt metódou jadrovej adiabatickej demagnetizácie. Práve na tejto aparatúre bola dosiahnutá najnižšia teplota, akú sa kedy podarilo dosiahnuť na nízkoteplotných fyzikálnych pracoviskách v celom bývalom Československu (vzhľadom na rozpad tohto štátu už tento československý rekord košických fyzikov nemôže nikto prekonať). V laboratóriu je k dispozícii niekoľko kryostatov, umožňujúcich študovať elektrické, magnetické a tepelné vlastnosti kondenzovaných látok pri nízkych teplotách. Pracovisko využíva aj moderné spektroskopické metódy s vysokým rozlíšením, a to tunelovú, mikrokontaktovú a infračervenú spektroskopiu. Práca v oblasti nízkych teplôt nie je možná bez základného chladiaceho média, ktorým je kvapalné hélium (kvapalina s bodom varu 269 oC). Prvý skvapalňovač hélia bol v Košiciach uvedený do činnosti už pred 35 rokmi (bol to skvapalňovač českej výroby ZH-4), dnes pracuje v laboratóriu skvapalňovač americkej výroby CtI-1400. Košické Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt rozvíja vlastný vedecký program, zameraný najmä na kvantovú fyziku materiálov. Ide tu o štúdium tých látok, ktoré vykazujú makroskopické kvantové vlastnosti (tie sa inak prejavujú len v mikrosvete). Takýmito látkami sú supervodiče (materiály, ktoré nevykazujú žiaden elektrický odpor) a supertekuté hélium-3, ktoré je najkomplikovanejším kvantovým objektom. Ako nám povedal vedúci spomenutého centra doc.RNDr. Peter Samuely, DrSc., košickí nízkoteplotní fyzici úzko spolupracujú s nohými špičkovými svetovými laboratóriami. "Máme reálnu a efektívnu spoluprácu napríklad s laboratóriom veľmi nízkych teplôt na univerzite v Gainesville na Floride i s niekoľkými pracoviskami v Grenoble, ktorý je po Paríži druhým najvýznamnejším francúzskym centrom oblasti fyziky tuhých látok. Spolupracujeme aj s laboratóriom ultranízkych teplôt na univerzite v britskom Lancasteri i s vedeckovýskumnými pracoviskami v Berlíne a Garchingu, v ukrajinskom Charkove a s univerzitami v Madride a Santanderi. Naše laboratórium je prístupné nie len našim kolegom zo spolupracujúcich inštitúcií, ale aj externým užívateľom, pričom žiadosti uchádzačov o využitie našich aparatúr posudzuje vedecká rada nášho centra. Pracovali u nás už kolegovia z Bratislavy, ale aj z Talianska či z Viedne", povedal doc. Samuely. Pracovníci centra aktívne pôsobia aj vo výchove študentov (najmä pri vedení diplomových prác študentov prírodovedeckej fakulty) a doktorandov. Aj keď sa centrum venuje najmä fundamentálnemu výskumu, možno očakávať, že jeho výsledky nájdu aj praktické uplatnenia, a to napríklad pri vývoji nových druhov supravodičov a prvkov tzv. kvantových počítačov, ktorým sa predpovedá veľká budúcnosť.
Slávnostné otvorenie nového centra excelentnosti bolo spojené s pripomenutím si 35. výročia začatia výskumu v oblasti fyziky nízkych teplôt v Košiciach. Vzácnymi hosťami podujatia boli preto najmä nestor východoslovenskej fyziky prof. Vladimír Hajko, ktorý bol iniciátorom tohto nového smeru výskumu na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, a prof. Štefan Jánoš, ktorý je zakladateľom košického nízkoteplotného laboratória. Bol to práve čerstvý absolvent Fakulty technickej a jadrovej fyziky pražského ČVUT Š.Jánoš (nedávno menovaný za profesora na univerzite v švajčiarskom Berne), ktorý svojím entuziazmom, svojou erudíciou a vôľou dokázal postupne vytvoriť tím fyzikov, inžinierov a technikov, ktorý sa cieľavedomou a húževnatou prácou vypracoval na popredné a vo svete uznávané pracovisko v oblasti fyziky nízkych a veľmi nízkych teplôt. Túto činnosť ocenilo aj Predsedníctvo SAV, ktoré profesorovi Jánošovi udelilo Čestnú plaketu Dionýza Ilkoviča za zásluhy v matematicko-fyzikálnych vedách, a to za vybudovanie oddelenia fyziky nízkych teplôt s experimentálnymi zariadeniami a bázou pre vlastnú produkciu kvapalného hélia a za vedecké výsledky, získané počas pôsobenia na Ústave experimentálnej fyziky SAV a na univerzite v Berne. Ako pri odovzdávaní plakety povedal člen predsedníctva SAV RNDr. Marián Reiffers, DrSc., entuziazmus a erudícia prof.Jánoša podstatnou mierou prispeli k tomu, že v Košiciach vznikla vo svete známa nízkoteplotná vedecká škola a že spoločné nízkoteplotné laboratórium Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ sa postupne vypracovalo na špičkovú úroveň, ktorá mu umožnila získať štatút Centra excelentnosti SAV.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
