dvadsiatych rokoch 20. storočia. Vtedy mesto ťažili nesplatené dlhodobé úvery z predvojnového obdobia ešte z čias rakúsko-uhorskej monarchie. Ekonomická situácia bola veľmi zložitá, zhoršovala sa v neprospech drobných živnostníkov a obchodníkov. Dokumentujú ju aj písomné materiály a vtedajšia regionálna tlač z druhej polovice novembra roku 1923, kedy zasadala v Košiciach Obchodná a priemyselná komora a bolo aj jej plenárne zasadnutie. Riaditeľ komory Kunz hovoril o tejto situácii ako na predchádzajúcej plenárke v lete toho istého roku už ako nie o smutnej, ale o "beznádejnej situácii všetkých odborov priemyslu v dôsledku hospodárskej krízy a úpadku v porovnaní so stavom pred troma rokmi". Ako príklady uviedol železiarsky, textilný, papierenský, potravinársky, tlačiarenský priemysel v Krompachoch, Medzeve, V. Šariši, Čani, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a inde. Vyzval prítomných, aby to, čo je "v terajších troskách životaschopné, bolo v záujme krajiny v súčinnosti s vládou a producentmi zachované. Upadá živnostenský odbor v dôsledku nedostatočnej kúpyschopnosti ľudí. Zo zmätku upadá obchodno-priemyselné podnikanie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi". Pokiaľ ide o zmätok, chaos, tie podľa riaditeľa Kunza spôsobovali berné úrady komplikáciami v agende i daňová politika, ktorá volala po reforme, pretože "likvidovala" podnikateľov.
Treba povedať, že dôležitú zložku hospodárskeho života v Košiciach predstavovalo remeslo, ktoré prechádzalo zmenami od cechového zriadenia k voľnému podnikaniu. Táto situácia vyžadovala usmerňovanie hospodárskeho života z jedného centra. Tomu mali slúžiť Obchodné a priemyselné komory (OPK), zriadené v roku 1850 - pre Slovensko v Bratislave a v Košiciach, neskoršie aj v Banskej Bystrici. OPK bola riadiacim orgánom pre priemysel (remeslo) aj obchod, pritom príslušníci obidvoch odvetví mali svoje vlastné záujmové organizácie, ktorých význam a zásah do života remeselníkov a obchodníkov prechádzal v rokoch 1848-1918 podstatnými zmenami.
Finančné problémy malo aj samotné mesto Košice. V decembri 1923 malo byť posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku s kopou problémov. Z najošemetnejších bol rozpočet na rok 1924 a splácanie pôžičiek. Boli dlhodobé a vyzdvihnuté ešte pred vojnou - dohromady 11 mil. 818 tisíc Kč, počas vojny aj po nej. Podľa prvého námestníka mešťanostu Smrža by mestu pomohlo 33 mil., trebárs nový úver, ktorým by splatilo staré dlhy. Povedal: "Magistrát je zajedno s Obchodnou a priemyselnou komorou v tom, že pomery sú neutešené. Je veľa úradníkov, málo škôl, dražoba. Treba podporovať miestnych obchodníkov a živnostníkov, bojovať proti dražobe, kontrolovať trhy, snažiť sa aspoň čiastočne zbaviť obecenstvo vysokých úrokov od pôžičiek." Mešťanosta Novák vyzval mestskú radu, aby "poslanci hájili záujmy občanov a aby pristupovali k rozpočtu na rok 1924 s maximálnou hospodárnosťou".
Od 1. novembra do 1. apríla bola v Tatrách lyžiarska sezóna, počas ktorej mohli využívať držitelia preukazu Zväzu lyžiarov ČSR alebo Klubu čs. turistov cestovné zľavy na spiatočnej ceste. Kto cestoval do Poľska, musel od 1. novembra 1923 platiť poplatky za vízum: na 1 mesiac 10 švajčiarskych zlatých frankov, na 3 mesiace dvadsať, za jeden prechod jeden švajčiarsky zlatý frank, ktorý sa vždy prepočíta podľa platného kurzu. Iba do 15. novembra boli jednotné poplatky - 70 a 140 Kč. Zmenu ohlásil Poľský konzulát so sídlom v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
