plošnou mierou. V 13. storočí sa rovnal povraz polovici poplužia. Poplužie bola plocha, ktorú obrobila jedna poddanská rodina s pluhom a záprahom, najčastejšie dvoma pármi volov. V pozdnom feudalizme sa na jedno poplužie rátalo s dvoma až šiestimi poddanskými rodinami s pluhmi a záprahmi. Poplužie malo rozlohu 150 kráľovských jutár (119 hektároch 72 árov a 7,1125 m2).
Povrazníctvo bolo remeslo, ktorého výrobky zhotovovali z konopí. Pestovali ich najmä na východnom Slovensku a preto tam bolo aj najviac povrazníckych majstrov a ich cechov. V Prešove bol založený takýto cech v roku 1532, po ňom v Košiciach, Kežmarku, Levoči, Spišskom Podhradí, Bardejove, Krompachoch. Koncom 18. storočia sa centrom povrazníckeho remesla stalo západné Slovensko a v r. 1828 bolo najviac povrazníkov v Bratislave (10), v Spišskej Novej Vsi (6), v Prešove a v Trnave po piatich. Začiatkom 20. storočia sa výroba povrazov koncentrovala do jednotlivých žúp. Najviac - 78 bolo v Nitrianskej, 54 v Bratislavskej, 52 v Komárňanskej, okrem toho iba v samotnej Bratislave bolo 42 povrazníkov. Remeselnú výrobu povrazov postupne vytláčala továrenská, až úplne vymizla.
Na povrazy, laná, čigy, motúzy, hrubé šnúry atď. sa používali druhý raz trhané konope so semiačkom, ktoré sú drsnejšie aj hrubšie. O pestovaní konopí píše Ján Čaplovič vo svojej Etnografii Slovákov v Uhorsku. Konope známe pod názvom "slovenské konope" sa vyznačovali na rozdiel od iných najmä maďarských, "jemnosťou, krásnou farbou a strednou dĺžkou. Konope z prvého trhania sú najlepšie, možno ich mimoriadne jemne spracovať. Používajú sa zväčša na jemné práce. Konope vozili z celého Slovenska až do banských miest a odvádzali eráru. Konopný semiačkový olej však zasielali predovšetkým do Viedne na mestský osvetľovací ústav" - píše Čaplovič.
Zariadenie povrazníckej dielne a postup výroby povrazov od konopí po spletanie najhrubších povrazov možno vidieť v Zemplínskom múzeu v Trebišove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
