je jasné, že tajné písmo sa používalo v antike a určite ešte dávno pred ňou, pretože snaha o utajenie dôležitej správy pred nepovolanými bola zrejme taká stará ako história ľudstva.
Jeden z najstarších dokladov o tajnom písme nájdeme u gréckeho historika Herodota (asi 485 - 425 pred n. l.) v diele "Historia" (Dejiny), kde opísal vojny medzi Gréckom a Perziou. Podľa neho to bola práve utajená správa, ktorá zachránila Grécko od porážky. Bola napísaná na holé drevo niekoľkých doštičiek a písmo bolo prekryté voskom. Zdanlivo prázdne doštičky dorazili na miesto určenia s poslom, ale nikto im nevenoval pozornosť, pretože nevedel, čo majú znamenať. Ich tajomstvo odhalila až manželka spartského kráľa Leonida, takže Gréci sa podľa toho mohli pripraviť na útok a v roku 480 pred n. l. bol Xerxes so svojím vojskom porazený pri Salamine. Herodotos podrobne opísal spôsob zaslania tejto správy. Poslal ju grécky vyhnanec Demaratos z perzského mesta Susy do Sparty, ktorý aj napriek vyhosteniu z Grécka zachovával svojej vlasti vernosť a varoval Sparťanov pred vojenskými plánmi Xerxesa.
Herodotos popisuje aj iný prípad, keď tajnú správu napísali na oholenú hlavu posla, ktorý vyčkal, kým mu nenarastú znovu vlasy. Keď sa dostal na miesto určenia, vlasy si oholil. Čas tu zrejme nebol dôležitý.
Tento spôsob tajnej komunikácie sa označuje ako steganografia - podľa gréckych slov steganos (tajný) a graphein (písať). Číňania písali v staroveku tajné správy na hodváb, ktorý sa zmotal do malej guľôčky, túto informáciu pokryli voskom a posol ju prehltol. Giovanni Porta, taliansky vedec popisuje v 15. storočí ďalší spôsob, keď tajnú správu napísali na vaječnú škrupinu uvareného vajca atramentom z kamenca a octu. Roztok - atrament prenikol cez škrupinu a otlačil sa na bielok. Keď adresát vajce olúpal, text si mohol prečítať.
Neviditeľné písmo je ďalším spôsobom podávania tajných správ. Plínius starší už v 1. storočí n. l. vysvetľuje, ako sa dá "mlieko" rastliny Thithy - mallus využiť ako neviditeľný atrament. Keď písmo uschne, je neviditeľné, ale pri jemnom nahriatí zhnedne. Podobné je to u celého radu organických tekutín, pretože sú bohaté na uhlík a ľahko zhnednú. Z modernej doby sú známe prípady, keď špióni použili vlastný moč ako neviditeľný atrament.
Okrem steganografie sa používala kryptografia, čo znamená "skrytý". Neskrýva existenciu tajnej správy, ale jej obsah. Tento spôsob veľmi obľuboval už spomínaný Julius Caesar. Prvé praktické využitie kryptografie opisuje Gaius Julius Caesar v knihe "Zápisky o vojne gallskej". Vtedy, ako spomínam v úvode, podal tajnú správu Markovi Tulliovi Cicerovi s náhradou rímskych písmen gréckymi alebo ku každému rímskemu písmenu priradil grécke. Cisár v mnohých správach zamieňal každé písmeno písmenom, ktoré je v abecede o tri miesta dopredu. Tomuto spôsobu kódovania sa dodnes hovorí Caesarova šifra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
