teda len v premiérovej hlave, čo je pre štát i jeho občanov posolstvo veľmi skľučujúce.
Všetky štyri "tendrové" kauzy, ktoré v rámci Dzurindovho oznámenia vyšetrovatelia preverovali, sú bublina. To oznámil Trnka a rozmlátil na prach premiérovu polročnú agendu o tom, ako "zlikvidoval nebezpečnú lobistickú skupinu". Dôležité je si uvedomiť, že Dzurindovu detektívku rozbil nielen trestnoprávne, ale aj politicky - na všetky otázky, ktoré ohľadom "skupinky" dostával, predseda vlády neustále odpovedal, že "rozprával som tam, kde som mal". Teda na prokuratúre. Svoj problém s Mojžišom (a Žiakom) sám preniesol do kriminálnej roviny a vylučoval, resp. nezmieňoval žiadne iné dôvody. Preto musel exšéf NBÚ padnúť, lebo Dzurinda nadiktoval na prokuratúre desať normostrán obžaloby. Trnka teraz ukázal, akú hodnotu jeho obvinenia mali.
Napokon, Trnka neobjavil Ameriku. Odkedy visí Dzurindova výpoveď na internete (a bola aj v denníkoch zverejnená), spoľahlivo vieme, že inak to dopadnúť nemohlo. Premiér nepredložil jediný konkrétny argument, nieže dôkaz, ale ani indíciu, že by "skupinka" Mojžiš - Žiak vyvádzala čosi protizákonné. Jeho výpoveď sa dá označiť iba výrazmi klebety a táranie. To vieme. Informácia hlavného prokurátora mení situáciu akurát v tom, že odteraz máme premiérovo zlyhanie potvrdené úradne.
Je kritické, ak ani v prvej reakcii na nový vývoj Dzurinda svoju líniu neopustil. Na telemoste z Madridu opäť hovoril o "zneužívaní pečiatky NBÚ", o tom, že "loboval (Mojžiš) v prospech konkrétnej firmy" a pod. A to je už naozaj vážne vypadnutie z roly, ak nie niečo ešte horšie. Zamyslime sa; premiér vie, že sme čítali jeho výpoveď, vie, že prokurátor povedal, čo povedal, vie, že nemá ani jedného svedka, nikoho, kto by potvrdzoval čokoľvek. A drží sa ďalej svojho. Môže sa tak správať prvý muž výkonnej moci? Ak nemá zábrany rozprávať nezmysly proti všetkým faktom, čo sa dá očakávať tam, kde faktov niet a zostáva len jeho slovo?
Nasledovať budú pravdepodobne občianske konania, ktoré iniciujú Ján Mojžiš i Miloš Žiak. Obvinenia, ktoré voči nim verejne vzniesol Dzurinda, sú také, že prehrať môže aj svoj štvorročný premiérsky plat. Predsedovia vlád sa občas súdia aj inde, ale takýto spor ešte svet nevidel - po výroku prokuratúry bude stačiť jedno pojednávanie. Iná vec je politická zodpovednosť, ktorá sa vyvodzovať nebude. To je jasné už teraz, po vyhláseniach SMK, KDH i ANO. Bugár jednoznačne avizoval, že SMK nemá inej túžby, len zabudnúť. Pavol Minárik a Pavol Rusko zašveholili čosi o rokovaní v orgánoch strany resp. o otázkach premiérovi, to je ale len stolný tenis. Slovenský politický systém nedospel do štádia, aby sa nejako štandardne vysporiadal s takouto situáciou. Zásadný problém väzí v samotnej SDKÚ - dnes je to strana jedného muža, fakticky neodlíšiteľná od paškvilu, akým bolo dlhé roky HZDS.
Dzurinda pritom naozaj prekročil i tie najvoľnejšie hranice. Verejne pošpinil bezúhonných ľudí, na mesiace vnútil nezmyselnú agendu celej politickej scéne, obral vládu, stranu i koalíciu o značnú časť dôvery a vyvolal politické zemetrasenie, ktorého výsledkom je nominálny i morálny rozklad koalície. Pri všetkých zásluhách, ktoré sa mu nedajú odpárať, to je také portfólio prešľapov, že nič iné ako rezignácia by ho v normálnom štáte nečakalo. My si musíme zvyknúť aj naďalej žiť s týmto premiérom.
Nástojčivo sa pripomína aj téma SIS. Zdá sa byť nesporné, že služba premiéra kŕmila materiálmi na Mojžiša, čím evidentne kdesi prekročila zákon. Už len tým, že rovnaké zvodky neišli aj Schusterovi a Hrušovskému. Zabudnutá nie je ani požiadavka SIS na Vojenské obranné spravodajstvo, aby vyrábali komproinformácie spoločne. Teraz je na stole ďalšia novela zákona o SIS s významným zvýšením jej právomocí. Koaliční politici tvrdia, že vraj za Pittnera došlo v SIS k zásadnej reforme. Eštebáci údajne do nohy odišli. Hm - otázka je, či vidia do hĺbky. Skôr nie, ako áno. Linka Dzurinda - Pittner zostáva naďalej v prevádzke a ešte ju posilní tzv. novinárska novela zákona o SIS, podľa ktorej bude výnimočné prípady spolupráce novinárov navrhovať Pittner a schvaľovať - Dzurinda. Politici KDH i SMK premiérovi už dlho vôbec neveria, zároveň ich nechávajú tieto "detaily" chladné. Médiá môžu kričať, sú ale bezmocné. Kde niet spätnej väzby, niet ani cesty.
Dzurindovo zlyhanie netreba vnímať ako úplný koniec sveta a demokracie. S Mojžišom mal neprekonateľný osobný problém a riešil ho všetkými dostupnými a nepovolenými prostriedkami. Môžeme si fandiť, že išlo o naozaj výnimočné vyšinutie a aj vzhľadom na zmenené mocenské pomery k recidíve nedôjde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
