potrebné vyslať viac špecialistov na duševné zdravie. Informovali o tom v stredu americkí predstavitelia.
Zároveň však konštatovali, že 12-členný armádny poradenský tím pre duševné zdravie, zložený z psychiatrov, psychológov, sociálnych pracovníkov a expertov na stres v bojových podmienkach nepovažuje aktuálnu situáciu za krízovú. Podľa informácií armády si v Iraku a Kuvajte siahli na život najmenej dve desiatky vojakov. V priemere dôjde k dvom samovraždám za mesiac. V rokoch 1995 až 2002 pripadalo v radoch americkej armády 11,9 samovraždy na 100 000 vojakov. V Iraku to v roku 2003 bolo 17,3 samovraždy na 100 000 vojakov, pričom celkový priemer v roku 2003 predstavoval 12,8 samovraždy na 100 000 príslušníkov amerických ozbrojených síl. "Armádne štatistiky sú o niečo vyššie než v uplynulých rokoch. Nemožno to však označiť za krízu, pretože ešte stále sú nižšie než celonárodný priemer v rovnakej vekovej kategórii, t.j. 18-30 rokov, čo zahŕňa väčšinu našej populácie," povedal jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov.
USA majú v Iraku v súčasnosti 120 000 vojakov. Odborný tím odporúča, aby vedenie armády vyslalo do Iraku a Kuvajtu viac profesionálov v oblasti duševného zdravia. Ich cieľom by bolo pomôcť predchádzať samovraždám. Skupina expertov tiež odporúča, aby armáda využívala "systém kamarátstva", vďaka ktorému by vojaci mali bližší prehľad o svojich spolubojovníkoch a mohli skôr spozorovať známky problémov, ktoré by mohli vyústiť do samovraždy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
