viacerí. Ak vec iba trochu preženieme, tak sa skoro dá povedať, že mediálne rezonantnejšia je na Slovensku kampaň v USA. Zápas Kerry - Bush máme na tanieri temer v rovnakej intenzite a čo je dôležité, ich súboj je neskonale príťažlivejší ešte aj pohľadom zo Slovenska... Nevraviac o tom, že v USA sa nebude voliť v prvú aprílovú sobotu, ale v prvý novembrový utorok...
Nedá sa svietiť. Našim kandidátom na prezidenta akoby chýbalo to, čo vyčítame aj slovenským športovcom - ťah na bránu, agresivita, vôľa po víťazstve do poslednej kvapky krvi (obrazne). Celá kampaň je akoby "selanka" - kandidáti na seba neútočia, o politike sa reční málo, resp. vôbec nie. Ak už sa ide do spoločenských problémov, tak väčšinou kandidáti, ktorí sú bez šance a nebyť exhibicionistami, už dávno by z kampane vystúpili. Kukanovi, Mečiarovi a spol. nahadzujú najatí nahrávači (z tretej a štvrtej ligy šoubiznisu) banálno-smiešne otázky o rodine, o koníčkoch a tak. Sú totiž presvedčení, že nekonfrontačnosť je cestou do neba. Nie je jasné, ktorí analytici im to vyanalyzovali, normálneho poslucháča by však dialógy na mítingoch mali urážať. Kerry - Bush, to je veru iná káva; viac ako pol roka pred voľbami na seba vyťahujú každý týždeň nové odhalenia, kto ako hlasoval, kedy, o čom a koľkokrát klamal... Kerryho bývalú milenku naháňali novinári až po Afrike...
Isteže je nezmysel porovnávať sa s Amerikou. Len ten kontrast je oslepujúci. Slovenská prezidentská kampaň nemá ani tému. O čo vlastne naši kandidáti súťažia? V akej disciplíne? František Mikloško má posolstvo, že - Dobrý deň, Slovensko. Pánbohžehnaj. Kandidát KDH, slušný človek, štartoval zo základne 4,5 percenta. Teraz krúži kdesi na ôsmich, nie je schopný vyšplhať sa ani na bežnú úroveň podpory rodnej strany. No nie je to kolaps? Je možné, aby favorit dvoch silných koaličných strán (podporu mu vyslovila aj SMK) paberkoval ako kôpka nešťastia? Prečo nezahrmí - ľudia, ak ma zvolíte, budem prvý nekomunistický prezident! Pozrite sa, koho máte na Hrade - tak vyzerajú komunisti, ja som nekomunista! Nie. Mikloško hovorí - dobrý deň, Slovensko. Dobrú noc, Ferko.
Jasné, Mikloško nemôže vyhrať - ale bolo by sa na čo pozerať. To isté Bútora. Rozpráva najzrozumiteľnejšie ako vie, ale furt je taký zložitý, že mu nikto nerozumie. Ale aj keby mu rozumeli viacerí - sú to len milé frázy. Hoci je hodnotný človek, nedokázal sa vyprofilovať a odlíšiť. Pritom na veľkú štvorku favoritov by sa dalo tak krááásne nadávať. Až by sa z hory ozývalo. Každý z kvarteta exkomunistov je nejako vadný, nalepilo sa im špiny pod nechtami na vagóny. Ale nie - Bútora je slušný človek. Škoda, že všetci sa boja toho, čo sa nazýva negatívna kampaň. To je spôsob vedenia boja nielen dobrý a normálny, ale na Slovensku priam žiaduci.
Mnohí vyplakávajú, že Rybníček nedovolil okrúhle stoly v televízii. MEMO 98 hovorí, že je to vraj divácky najpríťažlivejší žáner. V rozhlase stoly boli - takých politických debát je aj cez nekampaňové týždne dvanásť do tucta. Dramaturgia je nezmyselná; o čom má rozprávať Mečiar s Bernátom, či Schuster so Šestákom? To nie sú rovnocenné váhové kategórie. Prázdota, banality, táranie. Rétorikou, akú už poznáme naspamäť, Mečiar a Schuster obhajovali skutky, ktoré spáchali. MEMO 98, Rada STV a ďalší experti sa mýlia - tieto "dialógy" majú úplne totožnú informačnú hodnotu ako monológy so strnulým moderátorom. "Absencia diskusií medzi kandidátmi neumožňuje priamu konfrontáciu svojich volebných programov a vízií v rámci diskusie" - stojí v stanovisku MEMO 98. Hahaha - programy kandidáti nemajú, konfrontácie sa boja a vízie - no, spájať toto slovo so Schusterom či Mečiarom... Povedzme, že predstavy o krajine majú Mikloško a Bútora. S kým ich majú konfrontovať?
Je to zákon: Úradná kampaň v médiách musí byť zo svojej podstaty vždy groteska. Pri tomto volebnom zákone vždy a v akomkoľvek formáte. Jednoducho už aj preto, lebo kandidáti nevzišli z nejakého prirodzeného výberu, zapojiť sa môže každý, kto vyzbiera 15-tisíc podpisov.
Bol by malý zázrak, keby sa do druhého kola prebila iná dvojica ako Kukan-Mečiar. Aj včerajší výskum OMVSRo ukázal, že majú za normálnych okolností už nedostihnuteľný náskok. Akurát sa zdá, že Mečiarov vzostup sa už zastavil a po tom, čo raz preskočil Kukana v tabuľke UVVM, aj on naráža na svoj osobný strop. Skomplikovať výsledok by mohlo, keby z kola vystúpil jeden z dvojice Gašparovič - Schuster. To sa však nestane, Schuster je Schuster a Gašparovič berie kandidatúru aj ako reklamu svojej strane.
Takže tak stojíme. Sedem dní pred koncom zostáva len obligátna stará istota: Aj tretí slovenský prezident bude komunista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
