konečnom štatúte provincie, ktorá je od júna 1999 pod správou OSN. Deklarácia, prijatá v reakcii na minulotýždňové protisrbské násilnosti v Kosove, tiež vyzýva OSN, aby "premyslela a prehodnotila" svoju kosovskú politiku. Za dokument hlasovalo všetkých 220 prítomných poslancov 250

Terčom násilností boli hlavne príslušníci srbskej menšiny v Kosove. Nepokoje vypukli po tom, čo kosovskí Albánci obvinili Srbov zo zodpovednosti za utopenie troch detí. Pri stretoch zahynulo 28 ľudí, stovky utrpeli zranenia a albánske davy zničili stovky srbských domov a desiatky pravoslávnych kostolov a kláštorov. "Ostatné organizované masívne násilnosti Albáncov proti Srbom sa rovnali etnickým čistkám a ohrozili stabilitu celého regiónu," uvádza sa v deklarácii. Dokument dodáva, že "Kosovo zostáva neoddeliteľnou časťou Srbska" a zdôrazňuje, že tamojší Srbi musia dostať "nové inštitucionálne záruky svojho štatútu a pre lepšiu ochranu svojich práv". "Srbsko musí zaistiť prežitie, bezpečnosť a návrat (vysídlených) kosovských Srbov," uvádza sa v deklarácii.

Dokument bližšie podrobnosti neuvádza, srbský premiér Vojislav Koštunica však pred schválením deklarácie pred parlamentom povedal, že multietnické Kosovo "nemožno dosiahnuť" a vyzval na vytvorenie srbských entít v provincii. "Autonómie pre Srbov v Kosove je nevyhnutná, aby Srbi a Albánci mohli žiť vedľa seba," povedal Koštunica. Srbský premiér svoj návrh začiatkom týždňa počas návštevy v Bruseli predložil Európskej únii, myšlienku však odmietli albánski aj medzinárodní predstavitelia v Kosove, ktorí sa obávajú, že jej realizácia by v konečnom dôsledku viedla k rozdeleniu provincie.

Deklarácia srbského parlamentu zrejme neprispeje k zlepšeniu vzťahov medzi Belehradom a kosovskoalbánskymi politikmi, ktorí trvajú na tom, aby bola provincia nezávislá a odmietajú akúkoľvek srbskú vládu v provincii. Útoky proti kosovským Srbom zvýšili srbský nacionalizmus známy z čias vlády Slobodana Miloševiča, ktorý teraz v Haagu čelí procesu za jeho rolu v balkánskych konfliktoch z 90. rokov, vrátane kosovského. Nacionalistické napätie v Belehrade ilustruje aj žiadosť poslanca ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS), ktorý v parlamente vyzval, aby Srbsko vznieslo žaloby proti medzinárodným predstaviteľom v Kosove za ich údajnú zodpovednosť za minulotýždňové útoky. "Srbsko musí chrániť Srbov v Kosove. Čas sa kráti," varoval líder SRS Tomislav Nikolič.