najvýznamnejších udalostí v jej histórii. Povedal to včera v Bruseli americký veľvyslanec pri aliancii Nicholas Burns.
V pondelok sa vo Washingtone uskutoční ceremoniál, na ktorom premiéri Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska siedmich pozvaných krajín odovzdajú americkému ministrovi zahraničných vecí Colinovi Powellovi ratifikačné listiny, čím sa ich krajiny oficiálne stanú členmi NATO. Následne ich v Bielom dome príjme prezident George W. Bush.
„Najdôležitejšie, čo možno o tomto rozšírení povedať, že sa ním naplní jeden z našich najväčších strategických cieľov vytvoriť jednu Európu," povedal Burns novinárom. Americký veľvyslanec očakáva, že sedem nových krajín výrazne posilní alianciu vojensky i politicky. „Všetkých sedem krajín sa zúčastňuje na našich operáciách v Kosove a Bosne, všetkých sedem je v Afganistane, šesť má sily v Iraku," pripomenul Burns. S výnimkou Bulharska a Rumunska nejde o veľké krajiny, ale „majú dôležité vojenské kapacity, ktoré im umožňujú zapojiť sa do našich operácií," pokračoval veľvyslanec, ktorý od nových členov očakáva práve vojenskú účasť v misiách NATO. „Nie je dôležitá veľkosť krajiny, ale politická vôľa zúčastňovať sa na cvičeniach a operáciách a vojenské kapacity, ktoré umožnia krajine hrať tú rolu, ktorú môže hrať najlepšie," povedal Burns, ktorý ocenil špeciálne jednotky Slovenska i ďalších krajín.
Upozornil však, že vojenské reformy a modernizácia armád musia pokračovať, aby vznikali menšie, pružnejšie a ľahšie rozmiestniteľné sily. Noví členovia podľa veľvyslanca posilnia nielen vojenský, ale aj demokratický a politický základ aliancie.
„Prežili históriu, ktorú väčšina z nás v Severnej Amerike alebo západnej Európe neprežila, totalitu, nespravodlivosť, okupáciu. Slobodu si preto vážia takým spôsobom, ktorý posilní demokratický základ aliancie," povedal Burns. Hoci toto rozšírenie sa nepáči Rusku, veľvyslanec nemá pocit, že by vyvolalo krízu medzi NATO a Moskvou. „Rusko veľmi dobre chápe, že toto rozšírenie nie je namierené proti nemu," uviedol.
Potvrdil, že aliancia bude chrániť vzdušný priestor troch pobaltských krajín, kde budú hliadkovať stíhačky z Dánska, Belgicka a Holandska. „Ide o opatrenie s čisto obrannými cieľmi a v žiadnom prípade ho nemožno chápať ako negatívny signál alebo hrozbu," zdôraznil Burns.
NATO podľa neho neplánuje rozmiestniť väčšie počty vojakov v krajinách susediacich s Ruskom. Burns nechcel potvrdiť správy z amerických denníkov, že USA plánujú presunúť veľkú časť svojich vojakov zo západnej Európy do Rumunska a Bulharska a označil ich za „vysoko špekulatívne". Americká administratíva podľa neho zvažuje a posudzuje možnosť presunu svojich vojsk, ale „nebolo prijaté žiadne rozhodnutie". Budúcotýždňové rozšírenie nebude podľa Burnsa posledné, dvere do aliancie zostávajú otvorené pre všetky európske demokracie, ktoré splnia podmienky.
Od júnového istanbulského summitu NATO však Burns neočakáva žiadne nové pozvánky, hoci oceňuje pokrok kandidátskych krajín Macedónska, Chorvátska a Albánska. „V NATO je však konsenzus, že potrebujú viac času," vysvetlil americký veľvyslanec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
