Bruseli druhý, záverečný deň summitu Európskej únie. Šéfovia štátov a vlád, medzi ktorými je aj premiér Mikuláš Dzurinda, majú potvrdiť lisabonské ciele, ale tiež priznať, že ich splnenie bude veľmi ťažké.
Podľa vyjadrenia slovenského ministra financií Ivana Mikloša sú nevyhnutnou podmienkou plnenia lisabonského programu hlbšie štrukturálne reformy. „Na tie je však potrebná aj politická vôľa a odvaha, ktorá nie vždy vo všetkých krajinách existuje," povedal pred rokovaním novinárom. Cieľom lisabonskej stratégie je zmenšiť zaostávanie EÚ za USA a Japonskom. „Faktom je, že tá medzera vo výkonnosti a konkurencieschopnosti medzi USA a Európou sa nezmenšila, ale naopak zväčšila," myslí si Mikloš.
Podľa neho by rozšírenie EÚ a nové krajiny by mohli byť akýmsi stimulom pre urýchlenie reforiem a plnenia tejto stratégie aj v súčasných štátoch únie. „To, čo robíme doma, má teda širší zmysel a význam nielen z hľadiska Slovenska, ale aj napĺňania lisabonskej stratégie," dodal. Lisabonská stratégia obsahuje množstvo ambicióznych cieľov, napríklad vytvoriť 20 miliónov nových pracovných miest, dosiahnuť 70-percentnú zamestnanosť, zvýšiť mieru zamestnanosti starších ľudí a žien, zvýšiť produktivitu práce, investície do ľudského kapitálu a vzdelávania, budovať ekonomiku založenú na vedomostiach a informačných technológiách.
Podľa nedávnej správy Európskej komisie existujú medzi členskými štátmi v plnení cieľov pomerne veľké rozdiely. Lepšie sú na tom Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko či Švédsko, horšie výsledky hlásia Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko. „Problémy však pretrvávajú vo všetkých členských štátoch, ktoré musia dodatočne vynaložiť úsilie na ich prekonanie," zdôrazňuje v správe komisia.
Prioritami na tento rok má podľa nej byť zvýšenie investícií, aj do vzdelávania, posilňovanie konkurencieschopnosti a ďalšie zvyšovanie zamestnanosti. Pred rokovaním o lisabonskej stratégii sa lídri dvadsaťpäťky stretli s predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom.
* * *
Rusko a EÚ vyriešili "90 percent problémov" spojených s rozšírením vzájomnej zmluvy o partnerstve o desať krajín, ktoré sa členmi únie stanú 1. mája. Na spoločnej tlačovej konferencii to včera oznámili európsky komisár pre obchod Pascal Lamy a ruský minister pre ekonomický rozvoj German Gref. "Vyriešili sme 90 percent problémov," povedal obaja politici s tým, že v horizonte 1. mája budú vyriešené všetky zostávajúce otázky.
Gref za najdôležitejšiu nedoriešenú otázku označil problém ceny pre tranzit tovaru medzi ruskou enklávou Kaliningrad a zvyškom krajiny cez Litvu. Gref aj Lamy vyjadrili nádej, že rokovania sa podarí uzavrieť do 23. apríla, keď sa v Moskve uskutoční stretnutie predsedu Európskej komisie (EK) Romana Prodiho a ruského prezidenta Vladimira Putina. Lamy aj Gref sa zhodli, že bruselské stretnutie sa uskutočnilo v teplej, priateľskej atmosfére, čo je veľký pokrok v porovnaní s krízou zo začiatku mesiaca. Z desiatich krajín pristupujúcich do EÚ je väčšina z bývalého sovietskeho bloku, pričom tri pobaltské štáty boli do začiatku 90. rokov súčasťou Sovietskeho zväzu. Moskva sa obáva, že po rozšírení EÚ stratí trhy a vplyv v nových členských štátoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
