nemôže dôjsť v budúcnosti. Vládu na to upozorňuje Ministerstvo vnútra SR, a zároveň od nej žiada 12,3 milióna korún, za ktoré by sa do roku 2006 malo zabezpečiť vybudovanie a prevádzka lokálnej seizmickej siete pre východné Slovensko. Práve táto oblasť totiž nebola nikdy seizmometricky monitorovaná a je súčasne najmenej známou ohniskovou zónou v krajine.
Z historických archívnych materiálov však vyplýva, že od roku 1652 došlo v oblasti ohniskovej zóny k vyše 40 zemetraseniam s makroseizmickými účinkami. Pritom minimálne šesť z nich bolo desaťkrát silnejších ako zemetrasenie z 20. mája minulého roku. Národná sieť seizmických staníc nerieši problém monitorovania seizmickej aktivity jednotlivých ohniskových zón. Monitorovanie zemetrasnej aktivity v ohniskovej zóne pomocou lokálnej siete je potrebné preto, lebo v období medzi silnejšími zemetraseniami vznikajú v aktívnej ohniskovej zóne tzv. mikrozemetrasenia, ktorých analýza poskytuje nenahraditeľné údaje o časopriestorovom režime ohniskovej zóny. Väčšine silnejších zemetrasení totiž predchádza zvýšená mikroseizmická aktivita, ktorú možno monitorovať jedine pomocou lokálnej siete. Lokálna seizmická sieť pre východné Slovensko by mala byť tvorená dvomi širokopásmovými stanicami, štyri ďalšie budú krátkoperiodické. Všetky stanice budú v reálnom čase nepretržite zasielať údaje o seizmickom pohybe do spracovateľského centra na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Automatická analyzačná centrála bude pravidelne analyzovať seizmické záznamy. V prípade zvýšenej seizmickej aktivity zašle určené informácie jednak povereným pracovníkom, jednak do analyzačnej centrály Národnej siete seizmických staníc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
