na medzinárodnom fóre. Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský to uviedol včera pri príležitosti vstupu Slovenska do NATO.
"Dnešný deň považujem za historický okamih, ktorý dáva Slovensku šancu žiť v slobodnejšom a bezpečnejšom svete. Takýto svet je hodný toho, aby bol spoločne bránený. Nech nám v tom Pán Boh pomáha," povedal Hrušovský (KDH). Predseda parlamentu zdôraznil, že NATO nie je štát nad štátom, pre ktorý by sa jeho členovia vzdávali svojej suverenity, ale je zmluvným spojeneckým zväzkom.
Pripomenul, že aliancia sa dnes mení nielen tým, že sa rozširuje, ale mení sa aj jej vnútorný charakter. Zdôraznil, že štáty, ktoré sa stávajú našimi bezpečnostnými partnermi v NATO, rešpektujú zásady demokracie, slobody, vlády zákona a zaviazali sa rešpektovať požiadavky Charty OSN. Do spojeneckých zväzkov sa spájajú, aby sa chránili pred krajinami, ktoré si uvedené zásady nectia.
Prezident SR Rudolf Schuster nepochybuje o tom, že Slovensko bude mať z členstva v Severoatlantickej aliancii okrem bezpečnostných záruk aj ekonomický profit. Schuster si myslí, že NATO bude vždy základom európskej bezpečnosti a že Európa si v boji s terorizmom bez USA neporadí. "Ak by sme mali oddeliť európsku bezpečnosť a bezpečnosť v rámci NATO, nebolo by to dobré," povedal prezident. Rovnako sa podľa neho nedá bojovať proti terorizmu vo svete bez spoluúčasti Ruska a Číny.
Význam vstupu do NATO vidí minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ) predovšetkým v garancii väčšej bezpečnosti pre krajinu. "Občania Slovenska budú môcť pracovať a žiť bez akýchkoľvek obáv o svoju bezpečnosť, pretože táto organizácia zabezpečuje ochranu pred najväčšími hrozbami, ktoré dnes vo svete existujú," konštatoval. Zo Slovenska sa podľa neho stane zóna bezpečnosti aj z hľadiska zahraničných investorov a príchodu ďalších investícií. "Samozrejme, že z členstva pre nás vyplynú aj povinnosti, pričom budeme musieť udržiavať profesionálnu a vysoko kvalifikovanú armádu," povedal.
"Z Washingtonskej zmluvy vyplýva, že keby došlo k napadnutiu alebo aj k ohrozeniu, tak môžme požiadať členské štáty NATO a tie nám musia pomôcť, aj by pomohli," povedal predseda SMK Béla Bugár. Zdôraznil, že Slovensko sa integráciou do aliancie zaradí do skupiny krajín, ktoré vyznávajú rovnaké hodnotové kritériá. To bude podľa neho určitým spôsobom vizitkou pre budúcich investorov.
Vstup Slovenska do NATO prinesie podľa predsedu Aliancie nového občana Pavla Ruska krajine ekonomický profit: "Tento krok bude mať určite pozitívny vplyv aj na rozvoj ekonomiky, príchod zahraničných investorov a schopnosť Slovenska ponúkať im bezpečné a kvalitné podnikateľské prostredie."
Strana Smer podporuje od svojho vzniku v roku 1999 začlenenie Slovenska do transatlantických štruktúr, jej predseda Robert Fico si však myslí, že NATO nemá veľkú perspektívu do budúcnosti: "Myslím si, že NATO nemá nejakú obrovskú perspektívu do budúcnosti, vzhľadom na to, že medzi členmi aliancie sú principiálne rozdiely v názoroch na použitie vojenskej sily v niektorých prípadoch." Fico sa neobáva, že plnohodnotné členstvo v aliancii vystaví krajinu väčšiemu riziku terorizmu: "NATO sa priamo neangažovalo na vojenskej akcii v Iraku, išlo o individuálnu akciu USA a ich spojencov."
Komunistická strana Slovenska (KSS) ako jediná parlamentná strana odmieta členstvo Slovenska v NATO. Európa by si mala podľa slovenských komunistov zabezpečiť obranu vo vlastnej réžii. "Budúcnosť NATO je vo hviezdach," konštatoval predseda poslaneckého klubu KSS Vladimír Ďaďo.
Spoluzodpovednosť za dianie a bezpečnosť v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) aj v rámci sveta získava podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara Slovensko svojim vstupom do NATO. "Tento deň svojím významom prekračuje udalosti bežných dní," povedal Mečiar s tým, že SR členstvom v aliancii prijala práva, ale i povinnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
