ako o jednej z možností aj o vyčlenení mechanizovanej bojovej jednotky. Definitívne stanovisko aliancie k príspevku slovenskej armády by malo padnúť v máji na zasadnutí Severoatlantickej rady.
Špeciálne sily, o ktorých sa tiež pôvodne uvažovalo, SR nebude aliancii ponúkať kvôli finančnej náročnosti na ich prípravu. "Necháme si málo početné jednotky pre boj s organizovaným zločinom na našom území," povedal minister. NATO podľa neho špeciálne jednotky od Slovenska ani nepožaduje, pretože disponuje dostatkom potrebných kapacít v tejto oblasti.
Slovenské ozbrojené sily nebudú v mieri začlenené do konkrétneho veliteľstva NATO. Do vojenských štruktúr aliancie však budú integrované prostredníctvom severného regionálneho veliteľstva, povedal Liška.
Slovenskí vojaci budú podľa neho čoraz viac zúčastňovať operácií pod velením NATO a Európskej únie. Počet vojakov pôsobiacich v rámci misií OSN sa zase zníži. "Slovensko nie je tak ekonomicky silné, aby si mohlo svoje jednotky udržať aj pod OSN v plnej miere, alebo v takej miere, ako ich má teraz, a ešte aj navyšovať pod EÚ a NATO," povedal šéf rezortu obrany.
V súčasnosti má armáda v 11 zahraničných misiách asi 750 ľudí, z ktorých 72 percent pôsobí pod hlavičkou OSN. Po ukončení misie v africkej Eritrei v priebehu tohto roka by to malo byť 57 percent.
NATO požaduje od členských štátov, aby až 40 percent pozemných síl mali pripravených na nasadenie do medzinárodných operácií. Priama nasaditeľnosť v operáciách by mala byť pritom na úrovni 8 percent. Slovensko bude musieť kvôli tomu podľa ministra upraviť svoj Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja Ozbrojených síl SR - Model 2010, keďže v ňom sa hovorí o 20-percentnej udržateľnosti a päťpercentnej nasaditeľnosti. Zdôraznil, že počet vojakov nasadených v zahraničí sa nedá presne naplánovať vzhľadom na hektickosť súčasnej doby. "Môže sa stať za mesiac za dva, že budeme veľmi rýchlo požiadaní o to, aby sme nastúpili niekde inde, kdekoľvek vo svete," uviedol. Rezort obrany sa preto bude musieť zamerať na plánovanie výdavkov na takéto "neplánované" misie, dodal.
Liška: Na území Slovenska nebudú vznikať vojenské základne NATO
Na území Slovenska nebudú podľa ministra obrany Juraja Lišku vznikať po vstupe do Severoatlantickej aliancie vojenské základne NATO. "V súčasnej dobe nepredpokladáme a ani neplánuje výstavbu akýkoľvek vojenských základní alebo iných vojenských zariadení NATO na našom území," povedal minister.
Slovensko bude mať pri rozhodovacom procese Severoatlantickej aliancie rovnaký hlas ako ostatné členské štáty. Minister obrany Juraj Liška pripomenul, že rozhodnutia NATO sú prijímané konsenzom. Na plnohodnotné členstvo v aliancii nebude mať podľa neho vplyv skutočnosť, že Slovensko je menším štátom. "Máme takú istú silu ako Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko, ako ktokoľvek iný," povedal.
Vstupom do NATO nevzniknú podľa šéfa rezortu obrany pre slovenskú armádu úlohy, ktoré by bolo treba okamžite splniť. "Keďže sme už niekoľko rokov v prístupovom procese, tak tie úlohy priebežne plníme a samotným dňom vstupu nevznikne nič nové, iba sa potvrdí to, že sme už riadnym členom," povedal Liška. Hlavný dôraz bude rezort bezprostredne po nadobudnutí členstva klásť na dokončenie reformy armády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
