Mečiarom.
Ako by ste charakterizoval vašu tohtoročnú kampaň a aké prostriedky využijete?
- V čase volebnej kampane v roku 1999 sa dalo voliť medzi dvoma variantmi. Ani teraz to nie je iné. Alebo bude zvolený kandidát SDKÚ, alebo opozičný kandidát. Niet tretej cesty. Mne sa nepáči, že tohtoročná kampaň je len o tvárach. Nie je o programoch, ani o doterajšej práci kandidátov, ktorou by si boli vydobyli dôveru ľudí. Radšej by chceli predvádzať štylizovanú tvár a nie reálneho politika. Preto som kampaňou veľmi sklamaný. Je o tom, ako by získali ľudí a nie o tom, prečo je ten ktorý kandidát vhodný na tento post a čo urobí ak ho zvolia.
Ako si po piatich rokoch spomínate na predchádzajúce pre vás neúspešné voľby prezidenta?
- Prezidentské voľby v roku 1999 v mnohom pripomínali parlamentné voľby v roku 1998, kedy sa všetci spojili proti niekomu. V rámci volieb v roku 1999 sa táto tendencia zopakovala. Kampaň som začal pomerne neskoro a prakticky som nemal šance. Skôr som sa usiloval, aby som udržal pre stranu podporu voličov a vyvažoval som tlak, ktorý sme cítili z vládnej strany. Aj keď Rudolf Schuster voľby vyhral, o desať dní už bol nepriateľom tých, ktorí mu dopomohli k moci.
Ako ste sa vtedy vysporiadal s volebnou prehrou?
- Na výsledky volieb som nehľadel ako na prehru, ale ako na obrovský úspech. Naše preferencie sa totiž zo siedmych percent zvýšili na štyridsať tri. To bol obrovský úspech.
Myslíte si, že v roku 1999 ste nezvolili vhodnú techniku kampane, alebo za volebným neúspechom bola silná protikampaň zo strany vládnej koalície?
- Ja vôbec pochybujem, že nejaká kampaň bola. Nemal som totiž ani volebný štáb. Boli sme len dvaja, ja a moderátorka. Okrem nej mi pomáhalo osem parlamentných poslancov a to bolo všetko. Tento skromný výsledok je výsledkom nedostatku peňazí, nepremyslenej taktiky a chýbajúcej širšej podpory.
V týchto dňoch sa objavili aj vaše obrovské plagáty. Na nich ste však ako keby omladol...
- Telo aj tvár sú moje. Bolo k tomu treba len trochu hry svetla a tieňa, aby ma sformovali tak, ako to vidieť na plagáte. Ani ja som nevedel, že sa to dá dosiahnuť len týmto prostriedkami. Dá sa to však, bez toho, aby sa človek podrobil kozmetickému zásahu.
Je to súčasť vášho nového imidžu?
- Tvorca, s ktorým som spolupracoval, ma postavil do takéhoto svetla a aj som jeho koncepciu prijal. To však, že celé to bude mať takýto výsledok, som aj ja videl až keď boli fotografie hotové.
Prezradíte nám kto je tým tvorcom?
- Fotografiami, ktoré sa dostali na plagáty, sa zaoberá pán Mészáros.
Máte aj mladú asistentku, ktorá sotva čo len teraz vyšla zo školských lavíc. Ste s ňou spokojný?
- Áno, v plnej miere.
Myslíte si, že sa zmestíte do sumy štyroch miliónov korún, ktoré môžete minúť na kampaň?
- Ešte aj zostane. Neminiem toľko.
Podľa niektorých politických analytikov by sme už po tretí raz nemali voliť exkomunistického kandidáta. Čo si myslíte, ako bude voličov ovplyvňovať komunistická minulosť kandidátov?
- Na vládnej strane, kde toto veľmi zdôrazňujú, vidíme kandidáta práve s komunistickou minulosťou. Minister zahraničných vecí reprezentujúci náš štát tiež bol členom nomenklatúry, prešiel všetkými previerkami a vo všetkých režimoch vyhovoval. Alebo súčasný prezident republiky, ktorý bol členom Ústredného výboru KSČ. Proti nim stojím ja, ktorého od roku 1969 evidovali ako nepriateľa socializmu, politicky nespoľahlivého. Dá sa vyberať medzi dvoma alternatívami: kto bude prezident. V roku 1989 sa verejne povedalo, že jeden režim padol, ale jej predstavitelia naďalej aktívne pôsobia v politike. O ich osude musia rozhodnúť voliči a päť rokov bude to, čo si zvolia.
Na Slovensku sú kompetencie prezidenta republiky značne obmedzené. Na čo podľa vášho názoru stačia?
- K výkonu vážnej práce v každom prípade stačia. Prezident totiž nerozhoduje o rozpočtových zdrojoch, nie je súčasťou výkonnej moci, ale pri formovaní názoru verejnosti a v oblasti legislatívy má významné možnosti. Prezident je v podstate druhou komorou parlamentu. Môže kontrolovať a vyjadrovať názor na činnosť parlamentu a vlády. Má celý rad prostriedkov, aby plnil svoj program. Michal Kováč napríklad veľa prostriedkov venoval na to, aby definoval čo je to mečiarizmus. Ak za zdroje, ktoré má prezident k dispozícii, napríklad objednáme spracovanie štúdií, ktoré sú o tom ako by sme Slovensko priblížili vyspelým krajinám, bude to oveľa lepšie. Prezident má okrem toho ešte celý rad ďalších kompetencií, pravda záleží aj od toho, akým obsahom ich vo funkcii sa nachádzajúca osoba naplní.
Keby ste mal možnosť, čo by ste na týchto kompetenciách zmenil?
- V podstate nič, lebo tie súčasné považujem za dostatočné k zastávaniu postu prezidenta republiky a k tomu, aby sa nebili medzi ústavnými činiteľmi. Čo sa však týka prezidentských aktivít, na tých by som veľa zmenil. Najmä v oblastiach, ktoré som už spomenul. Slovensko treba pozdvihnúť k vyspelým krajinám. O Slovensku musíme uvažovať ako o členovi Európskej únie, a v záujme toho musíme viesť rozvojovú politiku naklonenú investíciám na celom území republiky, rozloženú na regióny. Potrebujeme aj program zamestnanosti. Nanovo musíme premyslieť sociálnu reformu, lebo nie je možné, aby na reformy doplácali tí najbiednejší.
Autor: László KOCUR, Uj SZÓ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
