ale aj konkrétne problémy Technickej univerzity v Košiciach, to všetko boli témy rozhovoru s rektorom TUKE, ako aj prezidentom rektorskej komory Slovenska, Dr.h.c. prof. Ing. Jurajom Sinayom, DrSc.

Ako vidíte vývoj vysokého školstva v najbližších rokoch, ak nedôjde k zmene vysokoškolského zákona?

- Domnievam sa, že v takom prípade treba vidieť vývoj trochu negativisticky. Nemám rád, keď sa hovorí, že za všetkým sú peniaze, ale je to tak. Bez finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť rozvoj. Je to ale dané aj tým, že od mája sa stávame členmi EÚ a tým aj plnoprávnymi členmi Európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru. Tam už budeme v plnej konfrontácii s našimi partnermi z krajín EÚ. Keď sa pozrieme na to, že štátne výdavky na vysoké školstvo a vedu sú u nás 0,74% HDP a tam to je ďaleko nad 1%, alebo vo Fínsku napríklad 4,2%. Naša konkurenčná schopnosť sa istotne zmení. My sa samozrejme usilujeme, keď už nie sú prostriedky z domácich zdrojov, napojiť na medzinárodné zahraničné granty. Ale tie určite nevyriešia celú situáciu. Naším cieľom je apelovať na tých, ktorí rozhodujú o prioritách v spoločnosti. Keď už hovoria, že ich priorita je veda, školstvo a výskum, tak aby to aj v skutočnosti tak bolo.

Ste za zavedenie školného?

- Za zavedenie školného som, ale za predpokladu, a toto je veľmi dôležité, aj keď sa o tom v médiách málo hovorí, školné musí ostať v prospech študenta. Teda na zvyšovanie kvality. Vedeli by sme z toho uhradiť exkurzie študentov do zahraničia, mobility do zahraničia v rámci Sokrates Erasmus, zlepšenie infraštruktúry v laboratóriách... Všetko tak aby sa to vrátilo študentovi. V každom prípade nie tak, aby tieto prostriedky slúžili na úhradu základných funkcií školy, energia, údržba a podobne...

Aké konkrétne zmeny by ste urobili v novele vysokoškolského zákona?

- Urobil by som dve základné zmeny. Prvá by bola posunutie spodnej hranice nie na päť percent, ako je to v návrhu zákona teraz, ale na nulu. To znamená, že interval by bol nula až tridsať percent, aspoň na isté obdobie. A druhá vec, čo by som sa usiloval urobiť, je zvýšenie podielu sociálnych štipendií, tak aby to bolo zhruba päťdesiat percent študentov. Lebo fakt je, že občas zaznievajú hlasy, že by to malo byť sedemdesiat až osemdesiat percent. Neviem, či je to už celkom dobré, lebo to už by sme potom nemuseli vôbec zavádzať školné, ale rovno dať peniaze školám.

Myslíte, že súčasná výška sociálnych štipendií je dostačujúca?

- Výška sociálnych štipendií by mala byť taká, aby pokryla reálne náklady študentov. To sa dá dnes už presne spočítať. Vieme povedať, že reálny náklad študenta v Bratislave je trochu väčší ako v Košiciach, ale v tom nevidím problém. Keď reálna hodnota vyjde šesťtisíc nech je to šesťtisíc. Druhá vec je, že by sme mali študentom umožniť zobrať si bez problému aj komerčné úvery z bánk. Tieto by mali byť neobmedzené, je to na študentovi, a miera úroku by mala byť taká, aby to bolo pre študenta reálne.

Ako vyzerá finančná situácia vysokých škôl na Slovensku. Ako to konkrétne vyzerá s Technickou univerzitou v Košiciach. Mohli by ste to porovnať?

- V súčasnej dobe dostávame zhruba 9,6 miliárd korún čo je 0,74% HDP. A to je dosť málo. Ale treba povedať, že toto poddimenzovanie je systémové. Trvá už niekoľko rokov. Aj keď od roku dvetisíc je tu stály nárast prostriedkov na vysoké školy, zhruba o 0,1% HDP, čiže asi o miliardu. Ale tieto prostriedky vzhľadom na poddimenzovanosť sú nedostačujúce. My by sme potrebovali aspoň osem miliárd, aby sme sa dostali na priemer krajín OECD. Ale aj napriek tomu sú naši študenti veľmi kvalitní a nemajú problém uplatniť sa v zahraničí.

Ako to teda vyzerá z Technickou univerzitou v Košiciach?

- Posledné tri roky sme boli na tom z finančného hľadiska relatívne dobre, v porovnaní s inými školami. U nás narástli mzdy zhruba o tridsať percent. V areáli školy sme zrekonštruovali budovy. Tento rok je ale pre nás kritický tak, ako pre všetky vysoké školy. Nárast o dvesto miliónov korún, aký sme od štátu dostali, ťažko pokryje infláciu. V kapitole tovary a služby, to znamená energie, sme v katastrofálnom stave. Bude sa musieť vláda zamyslieť, lebo vysokým školám chýba na energie 276 miliónov korún. Konkrétne Technickej univerzite v Košiciach chýba 28 miliónov korún. Vyzerá to tak, že ak nenájdeme náhradné riešenie, budeme musieť v septembri zvažovať harmonogram štúdia.

Do kedy to vyzerá, že by to malo vystačiť?

- September, október. Máme už pripravené riešenia. My ich voláme katastrofálne, kde by sme veľmi malým posunom semestra, týždeň - dva, plus s nájdením nejakých prostriedkov, mali túto situáciu zvládnuť. Dostal som ale dvojnásobný prísľub od premiéra, že by sa nejaké financie mali nájsť.

Myslíte si, že štrajková pohotovosť priniesla nejaké ovocie?

- Určite priniesla, keď už nijak inak, tak aspoň v tom, že študentov prijal premiér. Doteraz to nikdy neurobil. Ďalej, hovorí sa o tom vo verejnosti. Študenti upozornili spoločnosť na to, že tu nie je čosi v poriadku. V poslednom rade, sama koalícia stiahla návrh zákona a to už o niečom hovorí.

Aké je podľa vás reálne uplatnenie študentov TUKE po skončení školy, u nás a v zahraničí?

- Reálna šanca uplatnenia našich študentov je predovšetkým u kvalitných študentov, ktorí ovládajú cudzí jazyk, vedia ovládať informačné technológie, vedia komunikovať. Najmä zahraniční investori sa idú, ľudovo povedané, potrhať za nimi. Veľa prosieb z ich strany je momentálne, aby sme vychovali dobrých konštruktérov. Mnohé firmy v rozhovoroch povedali, že naši študenti sú veľmi aktívni, veľmi samostatní, majú z nich dobrý pocit. Ja by som bol skôr radšej, aby rástlo ekonomické podhubie tu na Slovensku, aby naši študenti mali motiváciu ostať tu. Ja som síce za to, aby mladý človek išiel do zahraničia, ale nech má motiváciu vrátiť sa.

Ako to bude s uznávaním titulov našich absolventov v zahraničí po vstupe Slovenska do EÚ?

- Po vstupe do EU sú všetky tituly rovnocenné.

Autor: Matúš Gomolčák

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.