štyroch podpredsedov, schválilo stanovy, akčný program a tézy programu. Tešiť sa či nariekať?
Slobodné fórum vzniklo z vnútorného odporu k mocenskému štýlu SDKÚ, pričom svojím odtrhnutím sa od rodnej matky rozvrátilo parlamentnú scénu. Od ich vzniku je skutočnosťou, že nemáme ani formálne väčšinovú vládu a neplatí koaličná zmluva. Príbeh, ktorý rozpísali Ivan Šimko so Zuzanou Martinákovou, teda nie je len epizódou zo života straníckeho hmyzu, ale je tam aj kapitola o zodpovednosti za politický systém a štát. Teda mala by tam byť...
Snem však ukázal, že prvok zodpovednosti je v hlavách hrdinov značne rozmazaný. Veterán politických salónov Šimko sa predviedol ako pubertálna slečna, ktorá práve dostala košom. Neschopnosť spracovať prehru vo voľbe predsedu je jav celkom výnimočný a maľuje otáznik nielen nad politickú, ale i občiansku svojprávnosť tohto človeka. Odmietnutie podať ruku víťazke, osočenie (už platnej predsedníčky!), že "nemá víziu", najprv zavrhnutie a potom prijatie kandidatúry na post prvého podpredsedu (to chlap nerobí - rozhodnem sa a za tým si stojím), absencia v dohodnutej televíznej diskusii, a tak ďalej, to všetko ukazuje na labilitu a nevypočítateľnosť. Avšak nielen Šimka, ale aj celej strany - jeho vplyv v SF totiž nebude oveľa menší ako Martinákovej, ktorá o hlas síce voľby vyhrala, pravdu ale majú skôr tí, ktorí konštatujú mocenskú rovnováhu skupín delegátov, čo sa za nimi zoradili. (Nie je bez zaujímavosti, že základňou Martinákovej sú práve Košice...)
Veru tak. To, čo sa od SF dá očakávať asi najmenej, je vypočítateľná a konzistentná politika. Okrem Šimkovej lability a mocenskej remízy medzi ním a predsedníčkou je tam najmä schizofrenická poloha medzi opozičnou samodeklaráciou SF a podporou vládneho programu, za ktorý svojho času hlasovali. A ešte - aby sme nezabudli - tlačí ich doslova existenčná nutnosť naberať percentá tu a teraz. Treba vidieť jasne - ak v nasledujúcich dvoch či troch mesiacoch nevyskočia nad päťpercentnú čiaru ponoru, sú definitívne stratení a mŕtvi. To hovorí desaťročná skúsenosť - buď sa nová strana presadí hneď, alebo už nikdy. Pod slovenským slnkom ešte nebol taký stranícky pôrod, ktorý by začal z nuly a spokojne, pomaly sa vypracoval. Je to vždy o kométach, ktoré sa buď uchytia na orbite, alebo - väčšinou - zhoria.
Fórum je teda v klinči - zodpovedná politika versus zápas o prežitie. Zladiť sa oboje nedá, jedno vylučuje druhé. Treba vidieť ďalšiu vec - chtiac či nechtiac bude SF zas a znova jazýčkom na váhach pri kľúčových parlamentných hlasovaniach. To je hotová katastrofa a bremeno, ktoré sa dá uniesť len s jasnou mysľou, ktorou netrhajú emócie. Situácie sú rôzne - to, čo je zodpovedné, nemusí byť voličsky efektívne. Navyše, SF nemá ani jasno v tom, čo je zodpovedné a čo efektívne. Šimko je stratég, nie taktik, zvyšok nemá vôbec politické myslenie. Oni si napríklad korporatívne predstavujú, že vyhrávať sa dá iba na vyhranenej opozičnosti. To je blud - kým prídu na omyl, sú stratení.
Demonštračnou tabuľou môže byť prípad Mikloša. Martináková už zahlásila, že na druhý pokus jeho odvolanie podporia. Obsahovo ide o nezmysel - od Mikloša dnes nevidieť úspešnejšieho ministra financií v šírej Európe. Opozičné argumenty proti nemu sú slabomyseľné. Ale dobre - v SF si osvojili názor, že "na odvolanie sú dôvody". Nič inteligentného, otázka pre SF ale stojí inak: Ak zahlasujú proti Miklošovi, kto to ocení? Pohrnú sa voliči Smeru, HZDS či KSS pod krídla SF? Martinákovej fórum dokáže (ak dokáže!) okrádať o preferencie len vládne strany. Časť ich elektorátu je vskutku nespokojná. Nie však s Miklošom, ale korupciou, klientelizmom, partokratickými móresmi, hádkami a zneužívaním moci. Kto si myslí, že SF získa šesť voličov cez Miklošovu hlavu, patrí na psychiatriu.
Problém novej strany je systémový. Agenda "sociálne únosných reforiem", resp. "reforiem pre ľudí" je obsadená. Smer naťahuje tieto motívy pravidelne, už len aby sa odlíšil od komunistov (dosť sa nedarí). Do stredu sa tlačia všetky vládne strany, ktoré sa ľakajú vlastných tieňov a prvých záchvevov nespokojnosti. Kritika reforiem je priestor, kde sa už nedá stáť ani na jednej nohe. Ďalší profilový motív SF, hodnotová politika, je na Slovensku sprofanovaný. Osobne Ivanom Šimkom - jeho chronická neschopnosť sformulovať tri zrozumiteľné vety, čo si pod tým predstavuje, z neho robí úplného klauna.
Fakt je, že akákoľvek nová strana by mala dnes na Slovensku problém s dôveryhodným príbehom a definičným rámcom. Doba nepraje novotvarom - všetko tu už bolo. Základný omyl a neštandardnosť SF začína chybou, že im nestačilo byť platformou SDKÚ. Omyl v premise zakladá reťazenie ďalších. Niet čo obdivovať, niet sa na čo tešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
