našej planéty spôsobiť dlhodobé pretrvávanie terajších klimatických zmien, vyznačujúcich sa najmä postupným ohrevom atmosféry. Podľa tejto štúdie môže otepľovanie našej planéty viesť k zániku až milióna živočíšnych a rastlinných druhov. Zánik teda môže postihnúť až štvrtinu všetkých druhov, vyskytujúcich sa na súši. "Ohrev atmosféry je pravdepodobne najväčšou hrozbou v mnohých, ak nie vo všetkých regiónoch sveta," uvádza sa v štúdii. Postupnému zániku mnohých druhov rastlín a živočíchov môže zabrániť len drastické zníženie emisií tzv. skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu globálnej klímy. Spomenutá štúdia je výsledkom spolupráce vedcov zo Spojeného kráľovstva, Holandska, Austrálie, Mexika, Južnej Afriky a Spojených štátov. Tento medzinárodný tím vedcov skúmal šesť vysokou biodiverzitou sa vyznačujúcich regiónov sveta, pričom využíval údaje zo správy Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC), ktorú vypracovali poprední svetoví klimatológovia. Podľa tejto správy vzrástla priemerná globálna teplota povrchu našej planéty v priebehu 20. storočia o približne 0,6 oC. Zdá sa pritom, že proces ohrievania sa zrýchľuje, pretože 90. roky minulého storočia boli najteplejšou dekádou odkedy sa vedú teplotné záznamy. Nová štúdia, uverejnená v časopise Nature, je založená na počítačových modeloch, ktorými sa študoval možný vplyv zmien teploty a klimatických podmienok na rôzne druhy rastlín a živočíchov. Zvažovali sa pritom tri scenáre klimatických zmien, a to scenár minimálnych, stredných a maximálnych zmien klímy. Štúdia dospela k záveru, že v dôsledku klimatických zmien, ktoré pravdepodobne nastanú do roku 2050, vyhynie 15 až 37 % všetkých druhov v skúmaných regiónoch (tie predstavujú asi 20 % celkovej plochy súše našej planéty). "V dôsledku klimatických zmien hrozí zánik vyše miliónu druhov," hovorí vedúci autor štúdie Chris Thomas, profesor konzervačnej biológie na univerzite v anglickom Leedse. Ohrozené sú druhy rastlín prakticky na celom svete. Napríklad v Južne Afrike je ohrozený ker Leucadendron touwsrivierenses, ktorý dorastá do výšky 1,5 metra. V oblasti Cerrado, ktorá je považovaná za brazílsku savanu, má svoj domov približne 10 000 druhov rastlín. Štúdia, vykonaná na vzorke 163 druhov stromov, ukázala, že 39 až 48 % z nich môže postupne vyhynúť. Ak to extrapolujeme, znamená to, že v oblasti Cerrado môže vyhynúť niekoľko tisíc druhov rastlín. "Je nepravdepodobné, že druhy rastlín, žijúce v oblasti Cerrado, budú schopné rozšíriť sa do klimaticky vhodných oblastí," uvádza sa v štúdii. Ohrozené sú aj mnohé druhy vtákov a motýľov. Vtáky sú ale pritom v istej výhode, pretože si ľahšie môžu nájsť oblasti s priaznivejšou klímou. Ohrozené sú aj niektoré dravce, žijúce v Európe. Ide napríklad o luniaka červeného, ktorý je už aj tak "perzekvovaný" ľuďmi a jeho počty klesajú. V dôsledku klimatických zmien môže vyhynúť ďalších 42 až 86 % luniakov, žijúcich v Európe. Globálne otepľovanie môže viesť k tomu, že v Austrálii vyhynie až 54 % zo 400 druhov tam sa vyskytujúcich motýľov. Najohrozenejšie sú pritom vzácne druhy Trapezites heteromacula a Hypochrysops halyaetus. Podľa A.Camerona z univerzity v Leedse, ktorý je ďalším autorom spomenutej štúdie, však treba ešte vykonať kus práce na to, aby sme vedeli presnejšie predpovedať, ktoré druhy rastlín a živočíchov sú najohrozenejšie. Rozsah celého problému je ale zrejmý. "Smerujeme k masívnej vlne zániku, ktorú možno porovnať len s dobou zániku dinosaurov," povedal Sir Ghillean Prance, bývalý riaditeľ Kráľovskej botanickej záhrady v Londýne. Na zmiernenie rozsahu zániku druhov možno ešte veľa urobiť. Podľa výsledkov štúdie bude rozsah zániku oveľa menší, keď sa uskutoční scenár minimálnych zmien klímy. Pri takomto scenári vyhynie len približne 18 % druhov, zatiaľ čo pri strednom scenári to bude 24 % druhov a pri maximálnom scenári to bude až 35 % druhov. Ak sa nám teda podarí zredukovať globálne otepľovanie na minimum, môžeme zach
Podľa doteraz známych poznatkov je vzostup globálnej teploty takpovediac "vedľajším" produktom aktivít človeka, ktoré viedli k zmenám chemického zloženia atmosféry. Narastanie množstva skleníkových plynov (najmä kysličníka uhličitého, metánu a kysličníka dusného) vedie k zadržiavaniu tepla, čím vzniká akýsi "skleník" v atmosfére. "Okamžitý a rýchly prechod na technológie, ktoré produkujú malé alebo žiadne množstvá skleníkových plynov, môže, spolu s aktívnym odstraňovaním kysličníka uhličitého z atmosféry, viesť k záchrane milióna alebo ešte väčšieho počtu druhov rastlín a živočíchov," hovorí profesor Thomas. Pokiaľ si chcete na internete prečítať správu IPCC s názvom Climate Change 2001 (Klimatické zmeny 2001), nájdete ju na adrese www.grida.no/climate/ipcc_tar/wg1.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
