okolo financií SDKÚ - nesúvisí s voľbami ani referendom, ale keby sa poriadne otvorila, nevyhovoríme sa z podozrenia, že ideme proti kandidátovi tejto strany. Napokon, určite je to aj mediálna hra - v tom má Dzurinda pravdu. Takže kuš.
Moratórium je šanca pozrieť sa naokolo. Najlepšie tam, odkiaľ sa dá čerpať poučenie - momentálne teda do Poľska. Práve tam padá vláda, premiér Leszek Miller oznámil, že odstúpi 2. mája, teda deň po vstupe do únie. Dôvod? Určite nie ten, ktorý uviedol včera Dzurinda - že odstúpil z postu predsedu SLD (poľskí socialisti). To sa stalo už pred mesiacom - a práve z dôvodu, aby sa "mohol naplno venovať funkcii premiéra".
Aktuálnejšie je, že pred pár dňami sa SLD rozpadla, maršalek Sejmu (t.j. predseda parlamentu) Borowski založil novú stranu a vzal so sebou 20 poslancov. Tým už aj tak menšinová vláda prišla o posledné zvyšky rezerv, s ktorými sa mohla ešte udržať. Keby bola príčinou zmena na poste predsedu SLD, vládna strana by jednoducho nominovala nového premiéra. Prezident Kwasniewski (kedysi tiež socialista) si už aj vybral kandidáta, ale zbytočne - neexistuje väčšina, ktorá by mu odhlasovala dôveru. V 460-miestnom Sejme sa k vládnej SLD hlási už len sotva 200 poslancov. V Poľsku sa začína hovoriť o predčasných voľbách, špekuluje sa dokonca o tom, že by sa mohli stihnúť ešte zároveň s voľbami do europarlamentu. Z toho nebude asi nič, ale niekedy koncom prázdnin sú temer isté.
Poľsko je príklad, ktorý skvele dokumentuje, ako niekedy hlúpo a zbytočne dramatizujeme situáciu na Slovensku. Už viac ako rok panuje na poľskej scéne totálny rozvrat, vláda aj doteraz prežívala len s podporou skupiny poslaneckých bezdomovcov. Verejné financie sú v dezolátnom stave, štrukturálne reformy, ktoré začala (a na ktoré zahynula) pravicová Buzekova vláda, sú zastavené. Vládna SLD prešla seriálom takých škandálov, že slovenská koalícia vyzerá pri nej ako vzor pozemských cností, čistá nepoškvrnená panna. Najväčšia - len ako príklad - bola takzvaná Rywinova aféra: Známy filmový producent zapýtal od šéfredaktora najväčšieho denníka (Gazeta Wyborcza) 17 miliónový úplatok - v dolároch!!! - za takú zmenu mediálneho zákona, ktorá bude vyhovovať záujmom jeho vydavateľa. V kauze lietal sám premiér Leszek Miller, vypovedal pred parlamentnou komisiou a hoci sa mu priama vina nedokázala, deväť z desiatich Poliakov si myslí, že práve on bol adresátom úplatku. Tomu zodpovedajú aj preferencie SLD - klesli zo 40 percent po voľbách na 5. Postkomunistická ľavica sa v tomto volebnom období totálne znemožnila, ale paradoxné je, že rovnako sa skompromitovala v minulej perióde aj postsolidaritná pravica. Poľsko stojí pred komplexnou rekonštrukciou politickej scény. Voľby sú pritom na krku a vážnou hrozbou sú populistické strany - Sebaobrana extrémistu Andrzeja Leppera by podľa posledných prieskumov získala 20 percent.
Poľsko je mesiac pred vstupom do EÚ rozvrátené, v dosť vážnej spoločenskej depresii. Ani víťazstvo pravice nedáva veľa nádejí, keďže o moc sa bude deliť - veľmi pravdepodobne - s extrémistami a populistami. Ak teda z volieb vôbec nejaká vláda vzíde. Ide pritom o veľkú krajinu, s vážnymi medzinárodnými záväzkami, ktorej dlhodobé vajatanie môže zle pocítiť nielen región, ale aj EÚ. Jedna vec sa ale v Poľsku neobjavila - petícia za predčasné voľby. Na toto jedno si fakt nikto netrúfol ani pri menšinovej vláde strany s reálnou podporou 5-10 percent.
Oveľa lepšie nevyzerajú ani bratia Česi. Teda čo sa vlády týka. Špidlov koaličný kabinet, rok a pol s väčšinou jedného muža, spadol pred dvomi týždňami definitívne do menšiny. Najmenšiu koaličnú stranu, Unii svobody (US), opustili dvaja poslanci. V US sa pritom zúrivo špekuluje o vystúpení z vlády hneď po vstupe do únie, keďže kedysi liberálno-pravicová strana sa v spolku s ČSSD prepadla hlboko pod čiaru ponoru. Českí komentátori dokonca tvrdia, že US už niet pomoci, najlepší čas na vystúpenie z koalície totiž už prešvihla. Časť ČSSD sa US chce aj tak zbaviť a už verejne špekulujú o tichej koalícii s komunistami. Podobne ako Poliakom, aj Čechom padajú verejné rozpočty na hlavu, zadĺženie štátu ešte nie je hrozivé, ale tendencia jeho zvyšovania je najstrmšia v postkomunistickej Európe. V tejto situácii už nemajú šancu ani tie kvázireformy (de facto iba zvyšovanie daní a zmena parametrov prerozdeľovania), ktoré simuluje Špidla. Ak mu prejde rozpočet, tak len s podporou komunistov. Pravdepodobnejšie je, že aj česká koalícia sa zosype hneď po vstupe do EÚ.
Do panorámy V-4 by skvele zapadli aj Maďari. Skrátka a dobre - niežeby sme mali na Slovensku od blaha vyskakovať, ale ani trhať žily si nemusíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
