spoločenským zameraním. Dovtedy sa športový život riadil princípmi a tradíciami stredoveku. Podľa nich sa okrem športového zápolenia prihliadalo na vojenský výcvik mešťanov pri obrane mestských hradieb. Moderné ponímanie športu sa prejavilo aj v školách na vyučovaní telesnej výchovy. Od 70. rokov 19. storočia sa uplatňovali nové vyučovacie metódy podľa švédskeho vzoru, o čo sa v Košiciach zaslúžili Ľudovít Horváth a Ľudovít Kmeťko. Prvú celoštátne platnú učebnicu telesnej výchovy napísal košický učiteľ Ľudovít Markó a stredoškolskí profesori nadobúdali odbornú kvalifikáciu na vyučovanie telocviku - prvý z nich bol Košičan Karol Antalik.
Športové spolky, založené v druhej polovici 19. stor. nadväzovali na športové odbory, ktoré pestovala aristrokacia a zemianstvo ako spoločenskú zábavu a hry, napr. dostihový, poľovnícky, štvaničný spolok. V roku 1874 založili v Košiciach prvý Korčuliarsky spolok, ktorý podporilo aj mesto, keď mu vyhradilo osobitný pozemok v mestskom parku pri železničnej stanici na vybudovanie pavilónu a zriadenie klziska. Toto v lete používali na tenisové kurty pre spoločný Korčuliarsky a tenisový spolok. V rámci turistických spolkov bolo populárne lyžiarstvo a sánkarstvo. Cyklistický spolok prvý svojho druhu na Slovensku patril k novším športovým odborom. Rozvoj cyklistiky podporovalo aj zdokonaľovanie bicyklov. V Košiciach ich predával a zároveň vyučoval jazdu na nich obchodník J. Mayer.
K spoločensky najuznávanejším športom patril šerm. Od r. 1893 bol organizovaný v rámci Košického telocvičného a šermiarskeho spolku. Šerm súkromne vyučovali A. Kiss, G. Bartolli, J. Dessewfy, Ľ. Horváth, J. B. Bukuresti.
Osobnosti športového života nájdeme v Slovníku košických osobností od PhDr. Márie Mihókovej. Medzi nimi je aj športovec a učiteľ telocviku už spomínaný Ľudovít Horváth. Na gymnáziu, v učiteľskom ústave rozvíjal v rokoch 1873 - 1917 najmä atletiku aj usporadúvaním súťaží. Bol aktívnym všestranným športovcom, krasokorčuliarom a diplomovaným učiteľom šermu. V máji r. 1910 sa zúčastnil medzinárodných pretekov vo Frankfurte nad Mohanom. Viedol kurzy šermu a vyučoval šermovanie aj na Právnickej akadémii.
Okrem Ľudovíta Horvátha viedol kurzy šermu pre študentov a širší okruh záujemcov v Košiciach taliansky majster šermu Giovanni Bartolli. Šerm propagoval ako teoretik v košickej tlači. Pre nedostatočné finančné zabezpečenie z Košíc odišiel.
Košice sa mohli v roku 1895 pochváliť aj držiteľom bronzovej medaily z medzinárodného turnaja v šerme v Amsterdame. Bol to šermiarsky majster Albert Kiss. V Košiciach pôsobil v rokoch 1886-1898 a mal svoju šermiarsku školu na Hlavnej ulici č. 70. Spomeniem aj ďalšieho šampióna, nie však v šerme, ale v športovej streľbe, košického rodáka, úradníka v Budapešti Alexandra Prokopa (1887 - 1964). V roku 1908 štartoval na Olympijských hrách bez umiestnenia, v roku 1912 získal na OH zlatú medailu. Na Olympiáde v Štokholme v roku 1912 si vybojoval striebornú medailu ako člen gymnastického družstva košický učiteľ telocviku Ľudovít Kmeťko (Kmetykó). Pôsobil v Košiciach od roku 1905 na reálke ako učiteľ aj ako cvičiteľ športového spolku poslucháčov práva a od r. 1910 vedúci atletického odboru Košického atletického klubu (KAC) a jeho technický správca. Od roku 1913 bol preložený ako učiteľ do Budapešti, kde v roku 1952 zomrel. Ako tréner vychoval niekoľko vynikajúcich športovcov, v Košiciach presadzoval systém švédskej gymnastiky, v ktorom nacvičoval aj žiačky dievčenskej obchodnej akadémie. Podporoval aj iné športové disciplíny - šermiarstvo a zapásanie. V Košiciach žil v rokoch 1906 - 1908 majster zápasenia v ľahkej váhe a tréner František Holubár.
Okrem spomínaných športovcov žili v Košiciach aj významní šachisti. Bol to šachový veľmajster Rudolf Charousek. Začal vynikať ako člen Košického šachového klubu počas štúdia na Právnickej akadémii. Počas štúdia práva v Budapešti sa dostal medzi špičkových šachistov, v roku 1895 získal druhé miesto na majstrovstvách v Norimberku a v jeseni 1897 sa stal víťazom medzinárodných majstrovstiev v Berlíne. Z Košíc sa s rodinou odsťahoval do Plešivca, odtiaľ v roku 1899 do Nagytétény, kde zomrel mladý vo veku 27 rokov na pľúcnu tuberkulózu. V jeho pozostalosti sa zachoval zošiť so záznamami 317 šachových partií, ktoré uverejňoval v košickej tlači.
Známym šachistom v Košiciach bol aj vedúci Colného úradu Jozef Kelemen, zakladateľ a predseda Košického šachového kruhu v roku 1908. On dal návrh, aby tento kruh niesol meno Rudolfa Charouska a aby o ňom vydali monografiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
