storočia vám priblížime tie z archívnych materiálov a tlače, ktoré sa týkajú školstva v máji-júni roku 1922.
Za zmienku stojí koniec školského roka 1921 - 1922. Najlepší študenti Štátnej akadémie v Košiciach boli vybraní na exkurziu do susedného Poľska. Dohodol ju poľský konzul Juraj Lechowski, ktorý sídlil v Košiciach, ako prvé takéto podujatie, sledujúce aj cieľ zblíženia slovanských národov v Európe. Podľa dochovaných správ a záznamov, študenti sa vrátili po týždennom pobyte pred odovzdávaním vysvedčení 26. júna. Dostalo sa im na košickej železničnej stanici pompézneho privítania, ako keby prišla nejaká štátna návšteva. Vítali ich zástupcovia úradov, magistrátu, župného úradu, poľský konzul s úradníkmi konzulátu, novinári, občania Košíc. Ku študentom prehovoril riaditeľ Štátnej košickej akadémie Ing. Dolínek. Označil ich za "priekopníkov veľkej slovianskej idey zbratania všetkých slovianskych národov" a vyzval ich, aby sa stali "apoštolmi slovianstva a slovianskej vzájomnosti". Osobitne sa poďakoval konzulovi. Privítanie študentov sa zmenilo na manifestáciu slovensko-poľského priateľstva s prevolávaním na slávu národov oboch krajín. Jej hrdinami boli študenti akadémie, profesor Ing. Hošek, ktorý ich sprevádzal a poľský konzul.
Župan im zachránil štúdium
V rokoch, keď sa odohrávali udalosti, o ktorých píšeme v tomto voľnom seriáli, nemali študenti z nemajetných rodín ustlané na ružiach. Kým v Levoči takmer sto rokov fungovalo stravovanie študentov za minimálne ceny alebo zadarmo, tí, čo boli z vidieka, mali bezplatné ubytovanie, dokonca aj učebnice, v Košiciach bolo školstvo k sociálne slabším nevšímavé. Chudobní študenti mali na niektorých školách úľavy a postupne vznikali aj nadácie pre ich podporu, no najčastejšie ich podporovali bohatšie rodiny alebo vysokí župní úradníci. V regionálnej tlači uverejňovali poďakovanie študentov ich dobrodincom. Jedno sme vybrali, kde za košických slovenských študentov verejne ďakujú dvaja žiaci Vyššej priemyselnej školy v Košiciach - Martin Marček a Ján Ovčiarik županovi Veľkej košickej župy Dr. Rumanovi:
"Sme Vám dlžníkmi a chceme sa vyrovnať. Čo však môžete žiadať od chudobného slovenského študenta za Vašu lásku a zaujatosť, ak nie len tú úprimnú a srdečnú vďaku. Mnohí z nás by sme veru boli nútení nielen opustiť štúdium, keby ste sa nás neboli zaujali a neboli nám obstarali a uplatnili bezplatnú stravu aj bývanie.
Vypovedali nám všetko a my, nevediac od predesenia, čo robiť a kde sa obrátiť, išli sme k Vám. Privinuli ste nás k srdcu ako svoje deti a postarali sa, aby sme mohli doštudovať tento školský rok. Sme Vám viazaní prevelikou úctou a vďakou aj pred verejnosťou. Nestačí len vďaka, sme povinní Vám sľúbiť, že ostaneme roduvernými pracovníkmi nášho ľudu. Teším sa tiež, že nájde sa ešte človek, ktorý má záujem o chudobného slovenského študenta medzi tak ťažkými pomermi, ako sú v Košiciach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
